Srebrenica: 25. výročie – Pamätný deň Srebrenice, 11. júl 2020 Spomienka na Srebrenicu: Uctiť si obete a pozostalých tým, že zabránime budúcim zverstvám, vyzývajú experti OSN
ŽENEVA (9. júla 2020) – Experti OSN na ľudské práva dnes naliehali na vlády, aby si uctili obete genocídy v Srebrenici z roku 1995 budovaním mierových, inkluzívnych a spravodlivých spoločností, aby sa zabránilo opakovaniu takéhoto zverstva.
"Genocídy nie sú spontánne," uviedlo 18 expertov. "Sú vyvrcholením nespochybniteľnej a nekontrolovanej neznášanlivosti, diskriminácie a násilia." Pri príležitosti 25. výročia začiatku genocídy, pri ktorej bolo v priebehu niekoľkých dní zmasakrovaných najmenej 8,000 XNUMX bosnianskych mužov a chlapcov, vydali experti* nasledovné vyhlásenie:
„Je to už 25 rokov, čo bol svet svedkom najhoršieho zverstva, ktoré sa odohralo na európskej pôde od druhej svetovej vojny, genocídy tisícov bosnianskych Moslimov v júli 1995. Genocída v Srebrenici bola výsledkom štvorročného ťaženia síl. diskriminácie, nepriateľstva, nútenej deportácie, svojvoľného zadržiavania, mučenia, násilných zmiznutí, systematického sexuálneho násilia a masových vrážd, čo má za následok zabitie viac ako 8,000 XNUMX prevažne bosnianskych moslimských mužov a chlapcov. Medzinárodné spoločenstvo tiež nedokázalo ochrániť obyvateľov Srebrenice, ktorí boli zabití v čase, keď najviac potrebovali našu podporu.
Pri spomienke na tých, ktorých životy boli pri tomto masakri tak brutálne vyhasnuté, sme pokorení a osobitne vzdávame hold odvahe, sile a odolnosti ľudí, ktorí prežili Srebrenicu a Žepu, ktorí stoja s miliónmi ďalších ako totemy nevýslovnej skazy, ktorú nekontrolovaná xenofóbia diskriminácia, nepriateľstvo a násilie voči osobám na základe Náboženstvo alebo viera môže vyvolať.
Grafické popisy a svedectvá ohavných násilných činov a etnických čistiek (vrátane sexuálneho násilia na ženách a deťoch), ktoré sa odohrali v Srebrenici, predstavovali genocídu podľa Medzinárodného súdneho dvora a Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Obliehané mesto malo byť bezpečným útočiskom pre prenasledovaných ľudí z blízkych dedín. 16. apríla 1993 Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu 819, ktorá od všetkých strán vyžaduje, aby zaobchádzali so „Srebrenicou a jej okolím ako s bezpečnou oblasťou, ktorá by nemala byť vystavená žiadnym ozbrojeným útokom ani akémukoľvek inému nepriateľskému činu“.
Genocídy nie sú spontánne. Sú vyvrcholením nespochybniteľnej a nekontrolovanej neznášanlivosti, diskriminácie a násilia. Sú výsledkom sankcionovanej nenávisti pestovanej v tolerantných prostrediach, kde jednotlivci najprv šíria strach, potom nenávisť k materiálnym alebo politickým ziskom, narúšajú piliere dôvery a tolerancie medzi komunitami a vedú k devastácii pre všetkých.
V našom prepojenom, technologicky vyspelom a rôznorodom svete je hlboko alarmujúce, že rasizmus, xenofóbia, stigmatizácia a obetné baránky pokračujú v nezmenšenej miere, čo destabilizuje alebo dokonca ničí spoločnosti a životy jednotlivcov na celom svete.
Ako medzinárodní experti poverení medzinárodnou komunitou globálne ľudské práva mandátov, riadime sa poučeniami z minulosti. Uvažujeme o stratených príležitostiach presadiť sa proti systematickému porušovaniu ľudských práv nielen v Bosne a Hercegovine, ale aj v prípadoch zverstiev inde, predtým aj potom. Ale tiež sa snažíme pokračovať v mobilizácii medzinárodného spoločenstva v jeho úsilí riešiť akýkoľvek prejav etnickej, rasovej, náboženskej, rodovej alebo inej formy diskriminácie, nepriateľstva a násilia voči všetkým osobám. Patria sem skupiny v zraniteľných situáciách, ako sú náboženské alebo etnické alebo sexuálne menšiny, migranti, utečenci a vnútorne vysídlené osoby.
V tento deň reflexie, po 25 rokoch, si pripomíname aj iné komunity, ktoré boli vystavené alebo čelia masovým zverstvám len na základe svojej identity. Vyzývame štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby dodržali svoje záväzky, prijali naliehavé a účinné opatrenia na ochranu tých, ktorí sú v nebezpečenstve, odrazili vírus nenávisti a diskriminácie (vrátane online) a zabezpečili zodpovednosť.
Budovanie odolnosti v povojnovej ére si vyžaduje rešpekt a empatiu k tým, ktorí prežili, a ich rodinám, a trvalé úsilie vedúcich predstaviteľov krajiny posilniť dôveru a dobrú vôľu v rámci rôznych komunít a medzi nimi.
Rozhodujúce je aj zmysluplné úsilie bojovať proti nepresnej a poburujúcej rétorike a odmietať prejavy popierania. Aj medzinárodné spoločenstvo sa musí pripojiť k Bosne a Hercegovine v kolektívnom konaní prostredníctvom angažovanej a dlhodobej práce na uzdravení spoločnosti spustošenej vojnou. Dlžíme to všetkým, ktorým sme nedokázali ochrániť záruku neopakovania sa budovaním mierových, inkluzívnych a spravodlivých spoločností.
ENDS
*Odborníci: pán Ahmed Shaheed, osobitný spravodajca pre slobodu Náboženstvo alebo presvedčenie; pán Fernand de Varennes, osobitný spravodajca pre otázky menšín; pani Agnes Callamard, osobitná spravodajkyňa pre mimosúdne, skrátené alebo svojvoľné popravy; pani Cecilia Jimenez-Damary, osobitná spravodajkyňa pre ľudské práva vnútorne vysídlených osôb; pán Fabian Salvioli, osobitný spravodajca pre presadzovanie práva na pravdu, spravodlivosť, odškodnenie a záruky neopakovania; pán Victor Madrigal-Borloz, nezávislý expert na ochranu pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity; pán Nils Melzer, osobitný spravodajca pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie; Členovia pracovnej skupiny pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia: pán Luciano Hazan (predseda), pán Tae-Ung Baik (podpredseda), pán Bernard Duhaime, pani Houria Es-Slami a pán Henrikas Mickevičius; Členovia pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie: pani Leigh Toomey (predsedníčka-spravodajkyňa), pani Elina Steinerte (podpredsedníčka), pán José Guevara Bermúdez, pán Seong-Phil Hong, pán Sètondji Adjovi; Pán David Kaye, osobitný spravodajca pre presadzovanie a ochranu práva na slobodu prejavu
