Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) je všeobecne uznávaná ako dôležitá a účinná medzinárodná zmluva na ochranu ľudských práv. Zohralo dôležitú úlohu pri rozvoji a zvyšovaní povedomia o ľudských právach v Európe. A malo významný vplyv na tvorbu práva vo väčšine európskych krajín. Je ťažké preceňovať jeho dôležitosť. Európa sa za posledné polstoročie stala v mnohých ohľadoch lepším miestom pre život a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zohral pri dosahovaní tohto cieľa významnú úlohu.
Popredné mocnosti po druhej svetovej vojne považovali ľudské práva za základný nástroj na zabránenie opakovaniu najzávažnejších porušení ľudských práv, ku ktorým došlo počas vojny.
Vypracovanie prvých nástrojov v oblasti ľudských práv, tzv Všeobecná deklarácia ľudských práv, a následne aj medzinárodný pakt o ľudských právach, boli iniciované v rámci Organizácie Spojených národov krátko po skončení druhej svetovej vojny. Postupovalo to však pomaly, čiastočne kvôli rozdielnym názorom na to, aké ľudské práva boli alebo by sa mohli dohodnúť. To mohol byť faktor, ktorý výrazne prispel k rozhodnutiu presadiť v agende ľudských práv pre Európu na Kongrese Európy, ktorý sa konal v máji 1948.
Na kongrese bola vydaná deklarácia a prísľub vytvoriť Európsky konvent. V druhom a treťom článku sľubu sa uvádzalo: „Želáme si Chartu z Ľudské práva zaručujúce slobodu myslenia, zhromažďovania a prejavu, ako aj právo vytvárať politickú opozíciu. Želáme si Súdny dvor s primeranými sankciami na implementáciu tejto charty.
V lete 1949 viac ako 100 poslancov z vtedajších dvanástich členských štátov Rady Európa sa stretli v Štrasburgu na vôbec prvom zasadnutí Poradného zhromaždenia Rady (zhromaždenie poslancov, ktoré je dnes známe ako Parlamentné zhromaždenie). Stretli sa, aby vypracovali „chartu ľudských práv“ a po druhé, aby zriadili súd na jej presadzovanie.
Po rozsiahlych diskusiách zhromaždenie zaslalo svoj konečný návrh rozhodovaciemu orgánu Rady, Výboru ministrov. Ministri zvolali skupinu expertov, aby preskúmali a dokončili samotný dohovor.
Táto expertná skupina, ktorú čiastočne tvorili diplomati ministerstiev členských štátov, diskutovala o Európskom dohovore a jeho konečný text sformulovala. Snažili sa začleniť tradičný prístup občianskych slobôd k zabezpečeniu „účinnej politickej demokracie“ z tradícií v Spojenom kráľovstve, Francúzsku a ďalších členských štátoch novovytvorenej Rady Európy.
Európsky dohovor o ľudských právach bol otvorený na podpis 4. novembra 1950 v Ríme a do platnosti vstúpil 3. septembra 1953.
