Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová otvorila 15. novembra 2021 medzisezónnu konzultáciu Rady pre ľudské práva o duševnom zdraví a ľudských právach.
Pri oslovovaní expertov a účastníkov panelu z celého sveta podotkla: „Pandémia rozšírila medzery, ktoré už existovali v psychosociálnej podpore. Stali sa zreteľnejšími. A preto je pre nás ako globálnu komunitu naliehavé „podporovať zmenu paradigmy v oblasti duševného zdravia a podľa potreby prijať, implementovať, aktualizovať, posilniť alebo monitorovať všetky existujúce zákony, politiky a postupy“.
Existujúce systémy duševného zdravia často naďalej zlyhávajú u tých, ktorí hľadajú podporu.
Buď preto, že mnohým ľuďom s psychosociálnym postihnutím a duševným zdravím stále chýba prístup k podporným službám založeným na zotavovaní, alebo preto, že sú v interakcii s nimi chytení v začarovanom kruhu násilia.
Odhady napríklad uvádzajú, že viac ako 10 % ľudí žije s duševným zdravím v ktoromkoľvek čase. Pokrytie liečby je neprijateľne nízke, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Historicky boli ľudia s psychosociálnym postihnutím a s duševnými poruchami neprávom považovaní za nebezpečných sebe a ostatným. Stále sú bežne inštitucionalizované, niekedy na celý život; kriminalizované a uväznený kvôli ich podmienkam."
Scenáre pre služby duševného zdravia
Pani Bachelet potom položila rečnícku otázku: „Vyhľadali by ste podporu duševného zdravia od systému, ktorý vám odopiera možnosť voľby a kontrolu nad rozhodnutiami, ktoré sa vás týkajú, zatvára vás a bráni vám v kontakte s priateľmi a rodinou? Ak by ste dokázali prekonať tieto výzvy, mohli by ste sa vrátiť k tomuto systému?
Pokračovala v diskusii: „Uvažujme o dvoch scenároch.
Ak sa človek v emocionálnej núdzi stretne s násilím pri hľadaní zdravotnej starostlivosti, je spravodlivé povedať, že možno už nikdy nebude chcieť takúto službu znovu zapojiť. Opakujúci sa nedostatok podpory zvyšuje riziko vylúčenia, bezdomovectva a ďalšieho násilia.
Na druhej strane, čo ak je stretnutie človeka so systémom duševného zdravia také, pri ktorom sa rešpektuje jeho dôstojnosť a práva? Kde relevantní odborníci chápu, ako ich prelínajúce sa identity ovplyvňujú spôsob, akým pristupujú do systému a ako sa ním pohybujú? Systém, ktorý nielen posilní jednotlivca ako agenta vlastného uzdravenia, ale podporí jeho cestu zdravia a pohody?
Tento systém je založený na ľudské práva.
Ide o prístup, ktorý podporuje dôveru, umožňuje zotavenie a poskytuje používateľom aj odborníkom rámec, v ktorom sa cení a rešpektuje ich dôstojnosť a práva.
V súlade s Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, je potrebné urýchlene prejsť od inštitucionalizácie k inklúzii a právu na nezávislý život v komunite.
To si vyžaduje väčšie investície do komunitných podporných služieb, ktoré reagujú na potreby ľudí. Vlády musia tiež zvýšiť investície do zmenšovania medzier v oblasti ľudských práv, ktoré môžu viesť k zlému duševnému zdraviu – ako je násilie, diskriminácia a nedostatočný prístup k jedlu, vode a sanitácii, sociálnemu ochrana a výchova“.
Na záver uviedla, že „naplnenie práva na zdravie vrátane duševného zdravia môže posilniť a obnoviť dôstojnosť jednotlivca a prispieť k tolerantnejším, pokojnejším a spravodlivejším spoločnostiam“.
