Výbor pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj Parlamentného zhromaždenia jednomyseľne prijal návrh uznesenia, ako aj návrh odporúčania európskym vládam v súlade s ich záväzkami podľa medzinárodného práva a vyzval ho, aby sa inšpiroval prácou OSN. Dohovor pre osoby so zdravotným postihnutím.
Výbor poukázal na to, že OSN sa jasne posunula k prístupu k zdravotnému postihnutiu založenému na ľudských právach, ktorý podčiarkol rovnosť a začlenenie. Založené na správu od svojej spravodajkyne, pani Reiny de Bruijn-Wezeman, výbor predložil niekoľko odporúčaní, ktoré sa konkrétne zaoberajú scénou v európskych krajinách.
Výbor navrhol, aby sa postupne zrušili aj zákony povoľujúce inštitucionalizáciu ľudí so zdravotným postihnutím právne predpisy v oblasti duševného zdravia umožňujúce liečbu bez súhlasu a zadržiavanie na základe poškodenia s cieľom ukončiť nátlak v oblasti duševného zdravia. Vlády by mali vypracovať adekvátne financované stratégie s jasnými časovými rámcami a kritériami na skutočný prechod osôb so zdravotným postihnutím k nezávislému životu.
„O ľuďoch so zdravotným postihnutím sa často predpokladá, že nedokážu žiť samostatne. Je to zakorenené v rozšírených mylných predstavách, vrátane toho, že osoby so zdravotným postihnutím nemajú schopnosť robiť správne rozhodnutia a že potrebujú „špecializovanú starostlivosť“ poskytovanú v inštitúciách,“ zdôraznil výbor.
„V mnohých prípadoch môže takúto stigmu živiť aj kultúrne a náboženské presvedčenie, ako aj historický vplyv eugenického hnutia. Príliš dlho sa tieto argumenty používali na neoprávnené zbavenie slobody osôb so zdravotným postihnutím a ich segregáciu od zvyšku komunity ich umiestnením do inštitúcií,“ dodali poslanci.
Postihnutých je viac ako milión Európanov
V jeho riešenieVýbor poznamenal, že: „Umiestnenie v inštitúciách ovplyvňuje životy viac ako milióna Európanov a je všadeprítomným porušením práva, ako je stanovené v článku 19 OSN. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), ktorá vyzýva na pevný záväzok k deinštitucionalizácii.“
Pani Reina de Bruijn-Wezeman vysvetlila the European Times že medzi európskymi štátmi sú dosť rozdiely, napríklad v jednej krajine bola veľmi vysoká miera inštitucionalizácie detí.
Poznamenala, že v tejto krajine sa po dlhodobom tlaku začal proces reforiem, ako aj záväzok k transformácii národného systému starostlivosti. Pani Reina de Bruijn-Wezeman však dodala, že tým sa objavila ďalšia obava zo skutočnosti, že inštitúcie boli zatvorené bez akýchkoľvek vhodných komunitných alternatív. Kľúčovou výzvou je zabezpečiť, aby samotný proces deinštitucionalizácie prebiehal takým spôsobom ľudské práva kompatibilné.
Pani Reina de Bruijn-Wezeman zdôraznila, že európske štáty musia vyčleniť primerané zdroje na podporné služby, ktoré umožnia osobám so zdravotným postihnutím žiť v ich komunitách. To si okrem iného vyžaduje prerozdelenie verejných financií od inštitúcií na posilnenie, vytváranie a udržiavanie komunitných služieb.
V tejto súvislosti výbor vo svojom uznesení poukázal na to, že „musia sa prijať opatrenia na boj proti tejto kultúre inštitucionalizácie, ktorá vedie k sociálnej izolácii a segregácii osôb so zdravotným postihnutím, a to aj doma alebo v rodine, čo im bráni v interakcii v spoločnosti a byť začlenený do komunity“.
Pani Reina de Bruijn-Wezeman vysvetlila: „Pre úspešný proces deinštitucionalizácie je kľúčové zabezpečiť, aby boli pre osoby so zdravotným postihnutím dostupné riadne komunitné opatrovateľské služby, a tým aj hladký prechod.
Systémový prístup k deinštitucionalizácii s potrebným cieľom
Na dosiahnutie dobrých výsledkov je potrebný systémový prístup k procesu deinštitucionalizácie. Zdravotné postihnutie bolo vo viacerých štúdiách spájané s bezdomovectvom a chudobou.
Dodala: „Cieľom nie je obyčajná deinštitucionalizácia osôb so zdravotným postihnutím, ale skutočný prechod na nezávislý život v súlade s článkom 19 CRPD, Všeobecná pripomienka č. 5 (2017) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. o samostatnom živote a začlenení do komunity a o pripravovaných usmerneniach o deinštitucionalizácii osôb so zdravotným postihnutím vrátane núdzových situácií.
Transformácia pobytových ústavných služieb je len jedným prvkom širšej zmeny v oblastiach ako zdravotná starostlivosť, rehabilitácia, podporné služby, vzdelávanie a zamestnanosť, ako aj v celospoločenskom vnímaní zdravotného postihnutia a sociálnych determinantov zdravia. Jednoduché premiestňovanie jednotlivcov do menších inštitúcií, skupinových domovov alebo rôznych spoločných zariadení je nedostatočné a nie je v súlade s medzinárodnými právnymi normami.
Správu má zhromaždenie prerokovať na svojom aprílovom zasadnutí, keď prijme konečné stanovisko.
