Bulharsko stále nespĺňa dve z podmienok na prijatie eura. Vyplýva to z konvergenčnej správy Európskej komisie (EK) z roku 2022.
Správa hodnotí pokrok, ktorý každý členský štát Európskej únie (EÚ) dosiahol na svojej ceste k jednotnej mene starého kontinentu. Tvorí aj hodnotenie rozhodnutia Rady EÚ, ktorým môžu jednotlivé krajiny prijať euro.
Medzi štyri hlavné kritériá patrí cenová stabilita spojená s infláciou, stav verejných financií vo vzťahu k deficitu a dlhu, stabilita výmenného kurzu a dlhodobé úrokové miery.
Bulharsko podľa EK stále nespĺňa kritériá na prijatie legislatívy o eure a stabilite cien a úrovne inflácie.
Sofia spĺňa podmienky týkajúce sa stavu verejných financií, výmenných kurzov a dlhodobých úrokových sadzieb.
Švédsko tiež zlyháva v dvoch smeroch. Očakáva sa tiež, že Štokholm dosiahne pokrok v oblasti právnych predpisov, ako aj výmenných kurzov.
Ostatné európske krajiny, ktoré nie sú súčasťou eurozóny – Poľsko, Rumunsko, Maďarsko a Česká republika – nespĺňajú viac ako povinné kritériá.
Jedinou ďalšou krajinou, ktorá je členom EÚ, ale nepoužíva jednotnú európsku menu, je Dánsko. Využíva však výnimku v prístupovej zmluve, ktorá jej umožňuje neprijať euro.
Všetky členské štáty EÚ sú povinné prijať európsku menu, keď splnia potrebné podmienky. Je na každej krajine, ako sa k eurozóne priblíži a žiadna z nich nie je časovo obmedzená.
Európska komisia poznamenáva, že Chorvátsko, ktoré naposledy vstúpilo do EÚ v roku 2013, je plne pripravené prijať euro 1. januára 2023. Záhrebský parlament pred niekoľkými dňami schválil zákon o prijatí eura začiatkom budúceho roka. Chorvátsko požiadalo o vstup do eurozóny v lete 2019, rok po Bulharsku.
Bulharská vláda pred týždňom prijala plán na zavedenie eura v Bulharsku, pričom termín, dokedy ho mal kabinet stanoviť, bol 1. januára 2024. Jeho hlavná časť súvisela so zmenami v zákonoch prispôsobiť normám stanoveným EK.
Hoci rozhodnutie prijala Rada ministrov, ministri BSP a „Existujú takí ľudia“ hlasovali proti. Svoje kroky odôvodnili nedostatočnou ekonomickou analýzou možných dôsledkov prijatia jednotnej meny, ako aj nedostatočnou diskusiou medzi koaličnými poslancami.
Deň po rozhodnutí líder proruskej strany Vazrazhdane, ktorá je za vystúpenie Bulharska z NATO a EÚ, Kostadin Kostadinov, uviedol, že strana začína konzultácie s cieľom iniciovať národné referendum za alebo proti prijatiu eura. Samotné rozhodnutie označil Kostadinov za „ďalšiu národnú zradu“ kabinetu Kirila Petkova.
Proti rozhodnutiu je bývalý dočasný premiér a líder novovzniknutej bulharskej strany Rise Stefan Yanev. Situáciu označil za uzavretie „posledného zvyšku suverenity bulharského štátu“.
