Rozhodnutie medzinárodného simulovaného procesu s obžalovaným Ernstom Rüdinom

Sídlo Organizácie Spojených národov v New Yorku hostilo medzinárodný simulovaný proces o ľudských právach ako súčasť spomienky na holokaust v roku 2023 v rámci programu OSN pre pomoc o holokauste. V domnelej súdnej sieni 32 študentov vo veku od 15 do 22 rokov z desiatich krajín vypočúva takzvaného otca nacistickej rasovej hygieny, zanieteného nacistu Ernsta Rüdina (jeho osobu prezentoval herec). Psychiater, genetik a eugenik Rüdin bol zodpovedný za nevýslovné utrpenie a smrť v 1930. a 40. rokoch XNUMX. storočia. Pred súdom bolo právo tých najzraniteľnejších chrániť pred ublížením; zodpovednosť vedenia; a miesto etiky v rámci vied.

Porota troch rozhodcov International Mock Trial pozostávala z významných a osvedčených rozhodcov so skúsenosťami na najvyššej úrovni.

Predsedajúci sudca, vážený sudca Angelika Nussbergerová je nemecký profesor práva, ktorý bol od 1. januára 2011 do 31. decembra 2019 sudcom za Nemecko na Európskom súde pre ľudské práva; v rokoch 2017 až 2019 bola podpredsedníčkou súdu.

Ctihodný sudca Silvia Alejandra Fernández de Gurmendi je argentínsky právnik, diplomat a sudca. Od 20. januára 2010 bola sudkyňou Medzinárodného trestného súdu (ICC) a od marca 2015 do marca 2018 predsedníčkou Medzinárodného trestného súdu. V roku 2020 bola zvolená za predsedníčku Zhromaždenia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Trestný súd na dvadsiate až dvadsiate druhé zasadnutie (2021 – 2023).

A vážený sudca Eljakim Rubinstein, bývalý viceprezident Najvyššieho súdu Izraela. Prof. Elyakim Rubinstein bol tiež izraelským diplomatom a dlhoročným štátnym úradníkom, ktorý v rokoch 1997 až 2004 pôsobil ako generálny prokurátor Izraela.

Po niekoľkohodinovom konaní o Medzinárodný simulovaný proces o ľudských právach, Kde prokurátorov a obhajcov predložili dôkazy, svedkov a ich argumenty, sudcovia sa poradili a potom vydali jednomyseľné rozhodnutie. Každý sudca prezentoval svoje rozhodnutie a odôvodnenie:

Vážená sudkyňa Angelika Nussbergerová:

„Dovoľte mi začať niekoľkými slovami vysvetliť, prečo je tento prípad taký dôležitý. Chcem zdôrazniť päť aspektov.

Po prvé, prípad ilustruje katastrofálne dôsledky ideológie, kde nezáleží na jednotlivcovi a jeho dôstojnosti a osude. V nacistickom Nemecku bol propagandistický slogan „Vy ste nič, vaši ľudia sú všetko“. Prípad ukazuje, do akých extrémov môže takáto ideológia viesť. Nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti existujú takéto ideológie, aj keď nacistické Nemecko bolo tým najkrutejším príkladom. Preto by mala byť nedotknuteľnosť dôstojnosti každého človeka východiskom všetkých právnych posudkov.

Po druhé, prípad ilustruje trestnú zodpovednosť bielych golierov, konkrétnejšie zodpovednosť vedcov. Nemôžu konať v slonovinovej veži a predstierať, že nie sú zodpovední za dôsledky svojich výskumov, teórií a zistení.

Po tretie, neudelenie trestného stíhania niekoho, kto spáchal kruté zločiny, je nespravodlivosť tak bolestne pociťovaná aj neskoršími generáciami, že ju treba riešiť. Aj keď už nie je možné dosiahnuť spravodlivosť, malo by byť jasné, čo by spravodlivosť vyžadovala.

Po štvrté, aj keď je zločin spáchaný mnohými a v mnohých krajinách, stále je to zločin.

A po piate, je pravda, že hodnoty a presvedčenia sa časom menia. Napriek tomu existujú základné hodnoty ako ľudská dôstojnosť a právo na život a fyzickú integritu, ktoré sa nikdy nesmú spochybňovať.

„Teraz mi dovoľte, aby som posúdil prípad pána Rüdina na základe medzinárodného trestného práva.

Obžaloba je „ľudstvo“, takže prípad nie je pevne stanovený v čase a priestore. To je dôležitý faktor.

Prokuratúra začala proti obvinenému trestné stíhanie podľa Rímsky štatút, Pod Dohovor o genocíde a pod Štatút Medzinárodného vojenského tribunálu v Norimbergu. Tieto zákony ešte neexistovali v čase, keď – podľa prokuratúry – obžalovaný páchal svoje zločiny, teda pred rokom 1945. Zásada „nullum crimen sine lege“ („žiadny zločin bez zákona“) možno považovať za tzv. súčasťou všeobecne uznávaných zásad práva. Ale tento princíp umožňuje súdiť a trestať na základe všeobecných princípov práva uznávaných civilizovanými národmi. Rímsky štatút, Dohovor o genocíde a štatút Medzinárodného vojenského tribunálu v Norimbergu sú teda použiteľné, pokiaľ odzrkadľujú všeobecné princípy práva platné už pred rokom 1945.

Prvým zločinom, z ktorého je obvinený obvinený, je podnecovanie k zločinom proti ľudskosti vraždy, vyhladzovania, mučenia a prenasledovania voči identifikovateľnej skupine alebo kolektívu, v tomto prípade ľudí so zdravotným postihnutím. Prokuratúra presvedčivo preukázala, že obvinený vo svojich spisoch, prejavoch a vyhláseniach konal úmyselne – na základe hlbokého presvedčenia – pri podpore eutanázie a sterilizačného programu nacistickej vlády. Medzi jeho výskumom a verejnými vyhláseniami a uzákonením programov založených na týchto teóriách existovala priama príčinná súvislosť. Program eutanázie a sterilizácie zahŕňa trestné činy vraždy, vyhladzovania, mučenia a prenasledovania proti identifikovateľnej skupine. V súlade s tým sa domnievam, že obvinený by mal niesť zodpovednosť za obvinenie číslo jedna.

Druhý zločin, z ktorého je obvinený obvinený, je podnecovanie ku genocíde. Podľa Dohovoru o genocíde, ako aj podľa Rímskeho štatútu musí byť genocída spáchaná s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu. Netýka sa to však ľudí so zdravotným postihnutím. Nemožno teda tvrdiť, že pred alebo dokonca po roku 1945 existoval všeobecný právny princíp uznávaný civilizovanými národmi, ktorý označil činy spáchané na ľuďoch so zdravotným postihnutím za „genocídu“. Obvineného preto nemožno uznať vinným z podnecovania ku genocíde a musel by byť oslobodený spod obžaloby číslo dva.

Tretím zločinom, z ktorého je obvinený obvinený, je podnecovanie, ako aj priame spôsobenie trestného činu proti ľudskosti sterilizácie. Sterilizáciu je potrebné považovať za akt mučenia. Aj tu teda platí to, čo bolo povedané pod obvinením číslo jedna. V dôsledku toho sa domnievam, že obvinený by mal niesť zodpovednosť aj v súvislosti s obvinením číslo tri.

Štvrtým zločinom je členstvo v zločineckej organizácii Zväzu nemeckých neurológov a psychiatrov. Táto organizácia bola, ako ukázala prokuratúra, zodpovedná za realizáciu programu eutanázie. V súlade s tým sa domnievam, že obvinený by mal niesť zodpovednosť aj v súvislosti s obvinením číslo štyri.

Vážená sudkyňa Silvia Fernández de Gurmendi:

„Predtým, ako zhodnotím zločiny spáchané v prípade, ktorý tu súdime, by som chcel zablahoželať všetkým stranám a účastníkom k ich prezentáciám, všetci ste výrazne prispeli k lepšiemu pochopeniu okolností a myšlienok, ktoré eskalovali do ohavných činov a nakoniec viedli k holokaustu.

Po pozornom vypočutí všetkých argumentov som bez akýchkoľvek pochybností presvedčený, že pán Ernst Rüdin je vinný vo všetkých obvineniach, okrem obvinenia z podnecovania ku genocíde, z dôvodov, ktoré rozvediem ďalej.

Chcel by som sa v krátkosti zamerať na tri kľúčové argumenty, ktoré predložila obhajoba.

Po prvé, Ernsta Rüdina, ktorý zomrel pred 70 rokmi, nemožno podľa obhajoby posudzovať optikou našich súčasných zákonov a hodnôt.

Zásada zákonnosti od nás skutočne vyžaduje, aby sme pána Rüdina súdili podľa zákona a hodnôt, ktoré platili jeho čas, nie náš.

Na základe predložených dôkazov, vrátane verejného rozruchu vyvolaného vraždami, keď sa stali známymi, som však presvedčený, že jeho činy neboli v čase ich spáchania ani zákonné, ani prijateľné.

Je pravda, že teórie obhajované obžalovaným neboli iniciované ním a boli schválené aj v mnohých iných krajinách vrátane USA, kde mnohé štáty prijali zákony o sterilizácii.

Vina pána Rüdina sa však nezakladá len na teóriách, ktoré zastával, ale skôr na konkrétnych činoch, ktoré presadzoval, aby zabezpečil ich extrémnu realizáciu. Išlo to ďaleko nad rámec nútenej sterilizácie, čo malo za následok státisíce úmrtí a nakoniec vydláždilo cestu k holokaustu.

Druhá skupina argumentov. Obžalovaný nemôže byť zodpovedný za trestné činy, pretože nezastával žiadnu funkciu.

S týmto argumentom však nemôžem súhlasiť, norimberský tribunál odsúdil a odsúdil na smrť Július Streicher, majiteľ novín Der Sturmer, za účasť na nacistickej propagande proti Židom, hoci nezastával žiadnu administratívnu funkciu a nikomu priamo neublížil.

Pán Rüdin tiež nebol súčasťou štátneho aparátu, ale zastával vedúce postavenie v celej oblasti psychiatrie a rasovej hygieny. Spoločnosť nemeckých neurológov a psychiatrov, ktorú viedol, sa stala zločineckou organizáciou, keďže prakticky všetci členovia a správna rada boli priamo zapojení do vykonávania nútenej sterilizácie a programu takzvanej „eutanázie“.

Tretia skupina argumentov. Správanie obžalovaného sa nekvalifikuje ako podnecovanie ku genocíde, pretože „zdravotne postihnutí“ nie sú jednou zo skupín zahrnutých do platnej definície genocídy.

Myslím si, že je to správne, ako tu už uviedol predsedajúci sudca Nussberger. Iba útoky na zničenie národných, etnických, rasových alebo náboženských skupín môžu predstavovať genocídu podľa existujúcich zákonov. Opäť na základe princípu zákonnosti, rozšírenie tohto zákona nemôžu vykonať sudcovia, ale vyžadovalo by si reformu Rímskeho štatútu. Na odporcu sa teda nevzťahuje.

Vážení účastníci, dnešný súdny proces demonštruje nebezpečnú klzkú cestu, ktorá počnúc diskrimináciou, dokonca aj v teoretickej forme, môže prerásť do krutých zločinov. Genocída sa skutočne nedeje zo dňa na deň. Je to vyvrcholenie dlhého procesu, ktorý sa môže začať slovami, nenávistnými správami alebo, ako v tomto prípade, pseudovedeckými teóriami na ospravedlnenie diskriminácie skupiny.

Vzhľadom na to, čo sme sa dnes naučili, je teraz na vás, aby ste identifikovali akékoľvek súčasné medzery vo vnútroštátnom alebo medzinárodnom práve a snažili sa presadzovať dodatočné normy, ktoré môžu byť potrebné na účinnejšie predchádzanie a sankcionovanie akejkoľvek formy predsudkov alebo intolerancie.“

Vážený sudca Elyakim Rubinstein:

„Je úžasné a sklamanie, že Ernst Rüdin v postnacistickej ére unikol obvineniu a mohol pokojne ukončiť svoj život. Ako sa to stalo? Čítanie šokujúcich dôkazov kladie túto otázku, skutočne kričí otázku.

A nebudem opakovať právne dôvody, ktoré priniesli moji vážení kolegovia. The Zničenie bol najväčší nacistický zločin. To neznamená, že ideológia skazenej rasy nepriniesla ďalšie hnilé ovocie, ktoré by mohlo viesť k šoa, ako už bolo spomenuté. Eutanázia a opäť s ňou spojené zločiny, vrátane dôkazov o „nútenej sterilizácii 400,000 300,000 ľudských bytostí“ a „systematickom zabíjaní 10,000 XNUMX ľudských bytostí vrátane XNUMX XNUMX detí, ktoré boli označené za „slabomyseľné“ alebo duševne choré či postihnuté“, pozostávala z časti a realizácie tejto teórie, za ktorú bol zodpovedný najmä žalovaný. Skutočne sa to nepopiera, podložené dokumentmi a dokonca ani prejavom obžalovaného.

A za tým je šmykľavý svah: to, čo začalo eutanáziou, sa zhoršilo do oveľa širšieho temného obrazu – systematické vraždenie šiestich miliónov Židov a mnohých ďalších: Rómov (Cigánov) a iných ľudských skupín. Najmä v ére obnoveného antisemitizmu je našou svätou povinnosťou pamätať a nikdy nezabudnúť. A tento falošný súdny proces je dobrou pripomienkou proti porušovaniu ľudských práv.

Obžalovaný v súvislosti s eugenikou a sterilizáciou argumentuje tým, že takéto akcie boli počas nacistickej éry prijateľné v rôznych krajinách. Po preštudovaní dôkazov som presvedčený, že v teórii a praxi je to inak. Tu sa zaoberáme veľkým plánom vraždy, bez ohľadu na to, aké „vedecké“ balenie a teoretizovanie bolo použité. Je veľmi ťažké, priam neprijateľné, porovnávať to s americkým prípadom, aj keď zlým a záhadným ako napr. Buck v. Bell. Stojí sama osebe, ako v Spojených štátoch, hoci sa skutočne stali smutné a úplne neprijateľné skutky, nikdy sa z toho nevyvinula „stratégia masového zabíjania“ vyhladzovania.

Súhlasím s mojimi dvoma kolegami a ich dobre napísanými názormi. Hlavným bodom, ktorý odlišuje Rüdina a jeho politiku od iných krajín a ich lekárov, bol prevod teórie do masovej implementácie, cesty k holokaustu. V skutočnosti nemal žiadnu oficiálnu pozíciu, ale mal „nepriamu“ účasť tým, že školil lekárov a iných na vykonávanie zločinov, ktoré si predstavoval on a jeho kolegovia v Spoločnosti nemeckých neurológov a psychiatrov, z ktorých mnohí vykonávali „skutočnú“ prácu. A súhlasím s tým, že zmluva o genocíde, ktorú inicioval židovský utečenec z Poľska, Rafael Lemkin, z právnych dôvodov výkladu Rímskeho štatútu by nemalo byť súčasťou odsúdenia v očiach trestného práva, ktoré trvá na princípe zákonnosti.

Už som spomenul, že predmet tohto procesu a Rüdinova história a zlý vplyv sú ideologicky a prakticky súčasťou nacistickej éry, ktorej vyvrcholením bol holokaust.

V tomto konkrétnom prípade Rüdin boli Nemci hlavnou časťou obetí. Šoa, samozrejme, tvorili najmä židovské obete. Ľudstvo prešlo od roku 1945 dlhú cestu, a to v medzinárodnej aj domácej legislatíve zmlúv a zákonov.

A rád by som vyjadril nádej a moji dvaja kolegovia v skutočnosti zastupujú [prostredníctvom] svojich bývalých pozícií sudcov v medzinárodnom úsilí o ľudské práva a odsúdenie páchateľov za trestné činy. Chcel by som vyjadriť nádej, že zločiny ako Rüdin sa dnes nemôžu stať. Žiaľ, nie som si istý. Je tam zlý klzký svah; Začnete krokom, ktorý sa môže zdať nevinný, dokonca vedecký. Skončíte s miliónmi vyhubených ľudí.

Nárast antisemitizmu a porušovania ľudských práv je evidentný. Treba proti nej bojovať všetkými právnymi prostriedkami – verejnými, diplomatickými a súdnymi.

„Táto skúška nie je na pomstu, ktorá je v Božom vlastníctve. Môžeme však hovoriť o pozitívnej pomste. Súčasťou tímu sú nové generácie, ktoré vstali z popola šoa, tí, ktorí prežili, ktorí teraz majú pravnúčatá a niektorí z nich.

Napriek tomu som stále optimistický v tom, že všade tam, kde sú páchatelia trestných činov podľa medzinárodného práva, bude v súčasnosti existovať úsilie o presadzovanie zákona. Súdy sa postavia proti výzve.

Napokon, nápad uskutočniť toto falošné konanie bol skutočne správny. Vzdelávacie prínosy sú veľmi dôležité a samozrejmé. Všetci musíme bojovať proti rasistickým javom, zahraničným alebo domácim, s ohľadom na budúcnosť.“