Rozhovor s Prof. Dr. Archilom Metrevelim, vedúcim oddelenia Inštitút pre náboženskú slobodu Gruzínskej univerzity
Jan-Leonid Bornstein: Počuli sme od vás o novej legislatívnej iniciatíve z gruzínskej vláde k predloženiu návrhu nového obranného kódexu v decembri 2022. V prípade prijatia predloženej verzie návrhu bude stiahnutý platný zákon, ktorý oslobodzuje (odkladá) ministrov akéhokoľvek náboženstva od povinnej vojenskej služby . Aké riziká vidíte v tejto novej iniciatíve?
Archil Metreveli: Presnejšie povedané, nejde ani o „riziko“, ale o „zrejmý fakt“, ktorý vznikne, ak bude táto legislatívna úprava prijatá. Začatá regulácia totiž zruší možnosť ministrov menšinových náboženstiev, teda všetkých náboženstiev okrem Gruzínskej pravoslávnej cirkvi, využívať výnimku z povinnej vojenskej služby.
Jan-Leonid Bornstein: Mohli by ste to rozviesť, aby naši čitatelia lepšie pochopili výzvy?
Archil Metreveli: Dve normy platnej gruzínskej legislatívy zabezpečujú oslobodenie ministrov od povinnej vojenskej služby. Po prvé, článok 4 ústavnej dohody medzi štátom Georgia a Apoštolskou autokefálnou pravoslávnou cirkvou Gruzínska (výhradne ministri Gruzínskej pravoslávnej cirkvi) a po druhé, článok 30 zákona Gruzínska o vojenskej povinnosti a vojenskej službe (tzv. Ministri akéhokoľvek náboženstva vrátane pravoslávnej cirkvi v Gruzínsku).
Článok 71 predloženého návrhu obranného kódexu, ktorý je alternatívou k § 30 vyššie citovaného platného zákona upravujúceho odklad odvodu do vojenskej služby, už neobsahuje tzv. ministerskú výnimku. Podľa nového návrhu zákona teda žiadny minister akéhokoľvek náboženstva, ktorý bol predtým oslobodený od vojenskej služby, už nebude môcť mať výsadu ministerskej výnimky. Na druhej strane zostáva v platnosti článok 4 ústavnej dohody Gruzínska, ktorý oslobodzuje od vojenskej služby výlučne ministrov pravoslávnej cirkvi Gruzínska.
Je príznačné, že podľa ústavy Gruzínska (článok 4) a zákona Gruzínska o normatívnych aktoch (článok 7) má ústavná dohoda Gruzínska hierarchickú prednosť pred zákonmi Gruzínska a v prípade prijatia aj pred zákonmi o obrane. kód. Ministerská výnimka (ktorá bude odvolaná ministrom všetkých náboženstiev) preto sama o sebe nezruší toto privilégium pre ministrov pravoslávnej cirkvi Gruzínska, keďže zostáva udeliť hierarchicky vyšším normatívnym aktom – ústavnou dohodou. Gruzínska.
JLB: Rozumiem. Prečo si myslíte, že sa navrhuje tento zákon? Ako je to opodstatnené?
AM: Vo vysvetlivke k predloženému návrhu sa uvádza, že cieľom tejto úpravy je odstrániť legislatívnu medzeru, ktorá umožňuje „bezohľadným“ a „falošným“ náboženským organizáciám pomáhať jednotlivcom vyhnúť sa povinnej vojenskej službe. Uvedený účel zodpovedá praxi stanovenej Cirkvou biblickej slobody – náboženským spolkom založeným politickou stranou Girchi. Cirkev biblickej slobody, ako nástroj politického protestu Girchiho proti povinnej vojenskej službe, udeľuje štatút „ministra“ tým občanom, ktorí nechcú vykonávať vojenskú službu. Prax Cirkvi biblickej slobody sa opiera práve o platný zákon o brannej povinnosti a vojenskej službe.
JLB: Myslíte si, že to bude mať nejaké ďalšie dôsledky na gruzínsku legislatívu alebo legislatívnu prax?
AM: Áno, a už má. Zmeny boli predložené aj k zákonu o Gruzínsku o nevojenskej, alternatívnej pracovnej službe. Najmä podľa návrhu novely bude dôvodom na prepustenie občana z povinnej vojenskej služby a výkonu nevojenskej, náhradnej pracovnej služby spolu s výhradou svedomia aj postavenie „ministra“. Podľa gruzínskych úradov toto nové „privilégium“ nahradí zrušenú ministerskú výnimku, keďže táto nová právna úprava sa bude rovnako vzťahovať na ministrov všetkých náboženstiev vrátane Gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Tento výklad však nie je úprimný, keďže ústavná dohoda Gruzínska zakazuje štátu povolávať pravoslávnych ministrov na povinnú vojenskú službu, a preto nebude potrebné rozširovať na nich „privilégium“ nevojenskej, alternatívnej pracovnej služby. V dôsledku toho, ak bude predložený návrh prijatý, pravoslávni ministri budú bezpodmienečne oslobodení od povinnej vojenskej služby, zatiaľ čo ministri všetkých ostatných náboženstiev budú podliehať nevojenskej, náhradnej pracovnej službe.
JLB: Je však toto privilégium, teda úplné oslobodenie od povinnej vojenskej služby, základným právom?
AM: Naše obavy sa týkajú základného práva na rovnosť a nediskrimináciu na základe náboženstva. Je zrejmé, že oslobodenie ministra od vojenskej služby (na rozdiel od výnimky na základe výhrady svedomia) nie je právom chráneným slobodou náboženského vyznania alebo presvedčenia. Toto privilégium im bolo udelené vzhľadom na verejný význam ich postavenia a politickou vôľou štátu.
Napriek tomu zo základného práva na rovnosť a nediskrimináciu na základe náboženstva vyplýva, že ak neexistuje objektívny dôvod na rozdielne zaobchádzanie, privilégiá udelené štátom by sa mali rovnako rozšíriť na akúkoľvek skupinu alebo jednotlivca bez ohľadu na ich náboženskú identitu alebo prax. Predložená úprava je zjavnou a tupou diskrimináciou na základe náboženského vyznania, keďže neobsahuje žiadne objektívne a rozumné odôvodnenie stanoveného rozdielneho zaobchádzania.
JLB: Aký by bol podľa vás správny prístup štátu v tejto veci?
AM: Nájsť odpovede na takéto otázky nie je ťažké. Moderná skúsenosť slobody náboženského vyznania a demokracie jasne určuje, že štát by nemal odbremeniť svoje bremeno na úkor základných práv a slobôd jednotlivcov alebo skupín. Ak by teda Súd zistil, že Cirkev biblickej slobody skutočne zneužívala slobodu náboženského vyznania alebo viery, štát by mal úplne odstrániť výlučne prax ničenia a nie právo na rovnosť a nediskrimináciu založené na náboženstve a viere.
JLB: Ďakujem
