V pergamene, na ktorom bolo napísané dielo ranostredovekého autora, našli vedci popis meteoroskopu – unikátneho prístroja starovekého astronóma, ktorý bol doteraz známy len z nepriamych zdrojov.
V časopise Archive of History of Exact Sciences bol publikovaný článok, ktorého autori skúmajú rukopis z 8. storočia objavený v opátstve Bobbio v severnom Taliansku. Tento rukopis obsahuje latinský text „Etymologií“ raného stredovekého učenca a jedného z cirkevných otcov – Izidora zo Sevilly.
Rukopis bol objavený už v 19. storočí pri výskume skriptória opátstva. Našlo sa tam niekoľko stoviek rukopisov z raného stredoveku. Predpokladá sa, že toto skriptorium je opísané v románe Umberta Eca Meno ruže. Zbierka je teraz umiestnená v Ambroziánskej knižnici v Miláne. Rukopis z 8. storočia je, samozrejme, mimoriadne cennou historickou pamiatkou. Autori nového diela ale tvrdia, že kniha je v skutočnosti ešte staršia a hodnotnejšia. Preskúmanie stránok ukázalo, že aspoň niektoré z nich sú palimpsesty. Tak sa nazývajú rukopisy písané na pergamene, ktoré už boli použité. Počas temného stredoveku bol pergamen veľmi drahý a mnísi, ktorí pracovali v skriptóriu, vynašli rôzne metódy, ktoré umožnili jeho opätovné použitie.
Pätnásť palimpsestov sa našlo pod textom Izidora zo Sevilly, ktorý bol predtým použitý pre tri grécke vedecké texty: text s neznámym autorom o matematickej mechanike a katoptriku (časť o optike) známu ako Fragmentum Mathematicum Bobiense (tri listy), Ptolemaiov spis „Analema“ (šesť listov) a astronomický text, ktorý bol doteraz neidentifikovaný a takmer úplne nečítaný (šesť listov). Pomocou multispektrálnych zobrazovacích metód sa vedcom podarilo odhaliť skrytý atrament a preskúmať text doplnený množstvom ilustrácií. Tvrdia, že tento rukopis patrí starorímskemu astronómovi Claudiusovi Ptolemaiovi. Rukopis je navyše jedinečný, neexistujú žiadne ďalšie kópie.
Ptolemaios, ktorý žil v 2. storočí v rímskom Egypte (hlavne v Alexandrii), bol jedným z najvýznamnejších učencov helenizmu a Ríma. Ako astronóm nemal obdobu ani za svojho života, ani po mnoho storočí potom. Jeho monografia Almagest (pôvodný názov Syntaxis Mathematica) je takmer kompletnou zbierkou astronomických poznatkov o Grécku a Blízkom východe.
Ďalší rímsky učenec, alexandrijský pápež (roky jeho života sú neznáme, pravdepodobne III-IV. storočie), napísal pomerne podrobné komentáre k Almagestu, z ktorých je zrejmé, že Ptolemaiovo dielo sa k nám nedostalo celé. Napríklad Papp spomína meteoroskop, staroveký prístroj určený na určovanie vzdialenosti k nebeským telesám, variant armilárnej sféry. Autori novej štúdie tvrdia, že v palimpseste našli presne tú časť Ptolemaiovho rukopisu, v ktorej opisuje zariadenie meteoroskopu. Toto zariadenie bolo zložitou zostavou deviatich kovových krúžkov spojených špeciálnym spôsobom.
Podľa vedcov sa s ním dajú riešiť rôzne problémy, ako je určenie zemepisnej šírky v stupňoch od rovníka, presný dátum slnovratu či rovnodennosti alebo zdanlivá poloha planéty na oblohe. Jeho priemer bol asi pol metra. Prístroj meteoroskopu je podľa výskumu popísaný tak podrobne, že s týmto textom môžete zájsť za dobrým kovoobrábačom a ten prístroj zostaví. Zároveň neexistujú prakticky žiadne odporúčania, ako vykonávať astronomické pozorovania. To posledné je pre Ptolemaia veľmi zvláštne – ostatné jeho diela demonštrujú pedantnosť starovekého vedca.
Bádatelia však o autorstve nepochybujú: Ptolemaios mal veľmi charakteristický štýl a slovnú zásobu. Autori diela dúfajú, že pokračovanie rukopisu v prípadných palimpsestoch nájdu aj v ďalších rukopisoch zo zbierky skriptória Bobbio Abbey. Staroveký pergamen mohol byť rozdelený na strany a používaný niekoľkými pisármi pracujúcimi na rôznych rukopisoch.
Foto: Pod kópiou diela Izidora zo Sevilly sa skrýva oveľa starší text Alexander Jones a spol.
