V reakcii na rastúce ohrozenie slobody médií a životaschopnosti tohto odvetvia poslanci Európskeho parlamentu prijali svoje stanovisko k zákonu na posilnenie transparentnosti a nezávislosti médií EÚ.
Vo svojej polohe na Európsky zákon o slobode médií, ktorý bol v utorok prijatý 448 hlasmi za, 102 proti a 75 sa zdržalo hlasovania, chce parlament zaviazať členské štáty, aby zabezpečili pluralitu médií a chránili nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými alebo súkromnými zásahmi.
Poslanci chcú zakázať všetky formy zasahovania do redakčných rozhodnutí médií a zabrániť vyvíjaniu vonkajšieho tlaku na novinárov, ako je nútiť ich zverejňovať svoje zdroje, pristupovať k zašifrovanému obsahu na svojich zariadeniach alebo sa na nich zameriavať spyware.
Poslanci tvrdia, že použitie spywaru môže byť odôvodnené len ako „posledné opatrenie“ v individuálnom prípade a ak to nezávislý súdny orgán nariadi vyšetriť závažný zločin, ako je terorizmus alebo obchodovanie s ľuďmi.
Transparentnosť vlastníctva
Na posúdenie nezávislosti médií chce Parlament zaviazať všetky médiá vrátane mikropodnikov, aby zverejňovali informácie o ich vlastníckej štruktúre.
Poslanci tiež chcú, aby médiá vrátane online platforiem a vyhľadávačov informovali o prostriedkoch, ktoré dostávajú zo štátnej reklamy a o štátnej finančnej podpore. Patria sem prostriedky z krajín mimo EÚ.
Ustanovenia proti svojvoľným rozhodnutiam veľkých platforiem
Aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia o moderovaní obsahu veľmi veľké online platformy nemajú negatívny vplyv na slobodu médií, poslanci žiadajú vytvorenie mechanizmu na riadenie príkazov na zastavenie šírenia obsahu. Podľa europoslancov by platformy mali najskôr spracovať deklarácie, aby odlíšili nezávislé médiá od nesamostatných zdrojov. Médiá by potom mali byť informované o úmysle platformy vymazať alebo obmedziť ich obsah spolu s 24-hodinovou lehotou na odpoveď. Ak sa po uplynutí tohto obdobia platforma stále domnieva, že mediálny obsah nespĺňa jej podmienky, môže pristúpiť k vymazaniu, obmedzeniu alebo postúpeniu prípadu národným regulačným orgánom, aby bezodkladne prijali konečné rozhodnutie. Ak sa však poskytovateľ médií domnieva, že rozhodnutie platformy nemá dostatočné dôvody a narúša slobodu médií, má právo predložiť prípad orgánu na mimosúdne riešenie sporov.
Ekonomická životaschopnosť
Poslanci tvrdia, že členské štáty musia zabezpečiť, aby verejnoprávne médiá mali primerané, udržateľné a predvídateľné financovanie prostredníctvom viacročných rozpočtov.
Aby sa zabezpečilo, že médiá nebudú závislé od štátnej reklamy, navrhujú obmedzenie verejnej reklamy pridelenej jednému poskytovateľovi médií, online platforme alebo vyhľadávaču na 15 % z celkového rozpočtu na reklamu prideleného týmto orgánom v danej krajine EÚ. Poslanci chcú, aby boli kritériá prideľovania verejných prostriedkov médiám verejne dostupné.
Nezávislý mediálny orgán EÚ
Parlament tiež chce, aby Európska rada pre mediálne služby – nový orgán EÚ, ktorý má byť vytvorený prostredníctvom zákona o slobode médií – bola právne a funkčne nezávislá od Komisie a mohla od nej konať nezávisle. Poslanci tiež presadzujú vytvorenie nezávislej „skupiny expertov“, ktorá by zastupovala mediálny sektor a občiansku spoločnosť, ktorá by radila tomuto novému výboru.
Cena
„Nesmieme zatvárať oči pred znepokojujúcim stavom slobody tlače vo svete a v Európe,“ povedal spravodajca Sabine Verheyen (EPP, DE) povedal pred hlasovaním. „Médiá nie sú len tak hocijaké. Okrem svojho ekonomického rozmeru prispieva k vzdelávaniu, kultúrnemu rozvoju a inkluzívnosti v spoločnosti, pričom chráni základné práva, akými sú sloboda prejavu a prístup k informáciám. Týmto návrhom zákona dosahujeme dôležitý legislatívny míľnik na ochranu rozmanitosti a slobody nášho mediálneho prostredia a našich novinárov a ochranu našich demokracií.
Ďalšie kroky
Potom, čo Parlament prijal svoju pozíciu, rokovania s Radou (ktorá sa na svojom stanovisku dohodla v júni 2023) o konečnej podobe zákona sa teraz môže začať.
Reagovanie na obavy občanov
Svojou dnes prijatou pozíciou Parlament reaguje na požiadavky občanov predložené v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy, najmä v návrhu 27 o médiách, falošných správach, dezinformáciách, overovaní faktov, kybernetickej bezpečnosti (odseky 1,2) a v návrh 37 o informovaní občanov, ich účasti a mládeži (odsek 4).
