Skleníkové plyny sa vyskytujú prirodzene a sú nevyhnutné pre prežitie ľudí a miliónov iných živých vecí, pretože bránia tomu, aby sa časť slnečného tepla odrážala späť do vesmíru a vďaka čomu je Zem obývateľná. Po viac ako jeden a pol storočí industrializácie, odlesňovania a rozsiahleho poľnohospodárstva však množstvo skleníkových plynov v atmosfére vzrástlo na rekordnú úroveň, aká nebola zaznamenaná za tri milióny rokov. S rastom populácie, ekonomiky a životnej úrovne rastie aj kumulatívna úroveň emisií skleníkových plynov (GHG).
Existuje niekoľko základných osvedčených vedeckých odkazov:
- Koncentrácia skleníkových plynov v zemskej atmosfére je priamo spojená s priemernou globálnou teplotou na Zemi;
- Koncentrácia neustále rastie a spolu s ňou aj priemerné globálne teploty od čias priemyselnej revolúcie;
- Najrozšírenejší skleníkový plyn, ktorý tvorí asi dve tretiny skleníkových plynov, je oxid uhličitý (CO2), je z veľkej časti produktom spaľovania fosílnych palív.
Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC)
Medzivládny panel pre klímu Change (IPCC) bola založená spoločnosťou Svetová meteorologická organizácia (WMO) a Životné prostredie Organizácie Spojených národov poskytnúť objektívny zdroj vedeckých informácií.
Šiesta hodnotiaca správa
Šiesta hodnotiaca správa IPCC, ktorá má byť zverejnená v marci 2023, poskytuje prehľad o stave poznatkov o vede o zmene klímy, pričom zdôrazňuje nové výsledky od zverejnenia Piatej hodnotiacej správy v roku 2014. Je založená na správach tri pracovné skupiny IPCC – pre fyzikálne vedy; vplyvy, prispôsobenie a zraniteľnosť; a zmierňovaní – ako aj o troch osobitných správach o Globálne otepľovanie 1.5 ° C, On Klimatické zmeny a pôdaa na Oceán a kryosféra v meniacej sa klíme.
Čo vieme na základe správ IPCC:
- Je jednoznačné, že ľudský vplyv zohrial atmosféru, oceán a pevninu. Nastali rozsiahle a rýchle zmeny v atmosfére, oceáne, kryosfére a biosfére.
- Rozsah nedávnych zmien v klimatickom systéme ako celku – a súčasný stav mnohých aspektov klimatického systému – sú bezprecedentné v priebehu mnohých storočí až tisícok rokov.
- Klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou už ovplyvňujú mnohé extrémy počasia a podnebia v každom regióne na celom svete. Dôkazy o pozorovaných zmenách extrémov, ako sú vlny horúčav, výdatné zrážky, suchá a tropické cyklóny, a najmä ich pripisovanie vplyvu človeka, sa od piatej hodnotiacej správy posilnili.
- Približne 3.3 až 3.6 miliardy ľudí žije v podmienkach, ktoré sú veľmi citlivé na zmenu klímy.
- Zraniteľnosť ekosystémov a ľudí na zmenu klímy sa medzi regiónmi a v rámci nich výrazne líši.
- Ak globálne otepľovanie v nadchádzajúcich desaťročiach alebo neskôr prechodne prekročí 1.5 °C, potom mnohé ľudské a prírodné systémy budú čeliť ďalším vážnym rizikám v porovnaní so zotrvaním pod 1.5 °C.
- Zníženie emisií skleníkových plynov v celom energetickom sektore si vyžaduje zásadné prechody vrátane podstatného zníženia celkovej spotreby fosílnych palív, zavádzania nízkoemisných zdrojov energie, prechodu na alternatívne nosiče energie a energetickej účinnosti a šetrenia.
Globálne otepleniehttps://europeantimes.news/environment/1.5 °C
V októbri 2018 vydal IPCC a osobitná správa o dopadoch globálneho otepľovania o 1.5 °C, pričom zistil, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1.5 °C by si vyžadovalo rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch spoločnosti. S jasnými výhodami pre ľudí a prírodné ekosystémy sa v správe zistilo, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1.5 °C v porovnaní s 2 °C by mohlo ísť ruka v ruke so zabezpečením udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Zatiaľ čo predchádzajúce odhady sa zamerali na odhad škôd, ak by sa priemerné teploty zvýšili o 2 °C, táto správa ukazuje, že mnohé nepriaznivé vplyvy zmeny klímy prídu pri hranici 1.5 °C.
Správa tiež zdôrazňuje množstvo vplyvov zmeny klímy, ktorým by sa dalo predísť obmedzením globálneho otepľovania na 1.5ºC v porovnaní s 2ºC alebo viac. Napríklad do roku 2100 bude nárast globálnej hladiny morí o 10 cm nižší s globálnym oteplením o 1.5 °C v porovnaní s 2 °C. Pravdepodobnosť, že Severný ľadový oceán bude bez morského ľadu v lete, by bola raz za storočie s globálnym otepľovaním o 1.5 °C, v porovnaní s aspoň raz za desaťročie s 2 °C. Koralové útesy by poklesli o 70 – 90 percent pri globálnom oteplení o 1.5 °C, zatiaľ čo prakticky všetky (> 99 percent) by sa stratili pri 2 °C.
Správa uvádza, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1.5 °C by si vyžadovalo „rýchle a ďalekosiahle“ zmeny v pôde, energetike, priemysle, budovách, doprave a mestách. Globálne čisté emisie oxidu uhličitého (CO2) spôsobené ľudskou činnosťou by do roku 45 museli klesnúť o približne 2010 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2030 a dosiahnuť „nulu“ okolo roku 2050. To znamená, že akékoľvek zostávajúce emisie by sa museli vyrovnať odstránením CO2 z vzduchu.
právne nástroje Organizácie Spojených národov
Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy
Rodina OSN je v popredí úsilia o záchranu našej planéty. V roku 1992 na svojom „Summite Zeme“ vznikol Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) ako prvý krok pri riešení problému zmeny klímy. Dnes má takmer univerzálne členstvo. 197 krajín, ktoré dohovor ratifikovali, sú zmluvnými stranami dohovoru. Konečným cieľom dohovoru je zabrániť „nebezpečnému“ zasahovaniu človeka do klimatického systému.
Kjótsky protokol
Do roku 1995 začali krajiny rokovania s cieľom posilniť globálnu reakciu na zmenu klímy a o dva roky neskôr prijali Kjótsky protokol. Kjótsky protokol právne zaväzuje zmluvné strany rozvinutých krajín k cieľom zníženia emisií. Prvé obdobie záväzkov protokolu sa začalo v roku 2008 a skončilo sa v roku 2012. Druhé obdobie záväzkov sa začalo 1. januára 2013 a skončilo sa v roku 2020. V súčasnosti existuje 198 zmluvných strán dohovoru a 192 zmluvných strán dohovoru. Kjótsky protokol
Dohoda Paris
