Akademici Sebastián Mora Rosado, Guillermo Fernández Maillo, José Antonio López-Ruiz a Agustín Blanco Martín publikujú v komplexnej analýze sociálneho pôsobenia menšinových náboženských denominácií v Španielsku svoje objavné zistenia v r. zväzok 3, číslo 2 „Cuestiones de Pluralismo“ na druhú polovicu roku 2023.
Článok zdôrazňuje, že európska spoločnosť prešla hlbokou transformáciou vo svojej náboženskej skúsenosti, a to napriek predpovediam sociológií sekularizácie, ktoré predpovedali jej zánik. V tejto súvislosti Španielsko čelí jedinečným výzvam, ktoré sa vyznačujú pretrvávajúcou tendenciou zneviditeľňovať náboženskú rozmanitosť. Podľa Díeza de Velasca (2013) existuje hlboko zakorenené vnímanie, ktoré spája náboženskú diverzitu s cudzosťou a katolíckosť so španielčinou.
Štúdia podporovaná Nadácia pluralizmu a spolužitia, rieši nedostatok vedomostí verejnosti o sociálnom pôsobení nekatolíckych náboženských denominácií v Španielsku. Aj keď sa uskutočnilo niekoľko čiastkových štúdií, výskum je prezentovaný ako priekopnícka iniciatíva tým, že poskytuje ucelenejšiu víziu tejto sociálnej reality.
V rámci výskumu sa zohľadnila účasť vyznaní ako budhistické, evanjelické, resp. Bahájska viera, Cirkev Ježiša Krista Svätých posledných dní, Kostol sv Scientology, Židia, moslimovia, ortodoxní, Jehovovi svedkovia a sikhovia sú zvýraznení. Tento prístup zahŕňa kvantitatívne aj kvalitatívne analýzy na „mapovanie“ sociálneho pôsobenia týchto náboženstiev, skúmanie zdrojov, vnímania a vnútorných hodnôt.
Jedným z kľúčových zistení je nízka viditeľnosť týchto sociálnych akcií v porovnaní s inými krajinami, ktoré sa ponorili do podobných analýz. Zistenia ukazujú, že vo všeobecnosti tieto denominácie vykonávajú svoju sociálnu prácu na miestnej úrovni s malými štruktúrami a silným zapojením dobrovoľníkov. Financovanie navyše pochádza najmä z ich vlastných zdrojov s obmedzenou podporou zo strany verejného alebo súkromného sektora.
Článok tiež poukazuje na zložitosť vzťahu medzi týmito denomináciami a verejnou správou. Hoci si niektoré denominácie želajú osobitné uznanie ako náboženské entity v oblasti sociálnej činnosti, mohlo by to predstavovať výzvy z hľadiska sekularizmu a slobody svedomia, ako aj protichodné zásady rovnosti pri prideľovaní verejných služieb.
Štúdia zdôrazňuje dôležitosť organizovanej sociálnej akcie so zameraním na základné programy pomoci a akcie sociálnej podpory. Zdôrazňuje tiež zvláštnosť vnútornej podpory, ktorú tieto denominácie poskytujú svojim vlastným nasledovníkom, pričom si zároveň zachovávajú otvorený záväzok voči tým, ktorí nezdieľajú ich presvedčenie.
Jedným problémom, ktorý sa vznáša nad štúdiou, je vnímanie, že tieto sociálne činy môžu byť motivované proselytizáciou. Účastníci ohniskovej skupiny však zdôrazňujú oddelenie medzi sociálnou činnosťou a prozelytizáciou, pričom obhajujú dôležitosť starostlivosti o duchovné potreby bez zapojenia sa do invazívnych praktík.
V závere autori poukazujú na potrebu zvrátiť neviditeľnosť týchto náboženských vyznaní a podporiť ich spoluprácu s inými subjektmi verejného a tretieho sektora sociálnej činnosti. Domnievajú sa, že sociálna akcia môže byť privilegovaným priestorom na prejavenie verejného a sociálneho rozmeru týchto náboženských tradícií, čím prispieva k budovaniu postsekulárnej, pluralitnej a demokratickej spoločnosti. Hoci je táto úloha náročná, vníma sa ako nevyhnutná pre vybudovanie spoločnosti, kde je náboženská rozmanitosť skutočným „rezervoárom významu“ pre občianstvo.
