Takmer štyri roky po premene Hagia Sofia na mešitu začne ako mešita fungovať ďalší ikonický byzantský chrám v Konštantínopole. Ide o známy Horský kláštor, ktorý je už sedemdesiatdeväť rokov múzeom.
Ako informovali provládne noviny Yeni Şafak, očakáva sa, že kláštor Hora otvorí svoje brány ako mešitu na piatkové modlitby 23. februára. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa tak rozhodol už v roku 2020 spolu s rozhodnutím Hagia Sophia, ale plány boli „zmrazené“, aby bolo možné vykonať nejaké reštaurátorské práce.
Spomínaný kostol, ktorý je po Hagii Sofii najvýznamnejším chrámom v Istanbule, Osmani premenili na mešitu a potom sa z neho na príkaz Mustafu Kemala Atatürka stalo múzeum.
V roku 2019 však turecký najvyšší súd vydal rozhodnutie o jej premene na mešitu. V roku 2020 sa rozhodlo, že právomoc pamätníka prejde na Riaditeľstvo pre náboženské záležitosti v tureckom Diyanete.
Podľa tureckých médií sa „očakáva, že historická mešita vybavená na mieru vyrobenými červenými kobercami bude otvorená na bohoslužby v piatok 23. februára“. Uvádza tiež, že „mozaiky a fresky sa zachovali počas reštaurovania a budú prístupné návštevníkom“.
Kláštor Hora sa nachádza v severozápadnej časti historického centra Istanbulu.
Za svoje meno vďačí svojej polohe – mimo múrov pevnosti imp. Konštantín Veľký. „Horion“ alebo „Hora“ Byzantínci nazývali krajinu za hradbami pevnosti. Keď imp. Theodosius II postavil nové hradby Konštantínopolu, kláštor si zachoval tradičný názov „v Hore“, hoci už nebol za hradbami. Kláštor je známy svojimi cennými mozaikami – medzi najznámejšie patrí mozaika s jedným zo zakladateľov chrámu Theodorom Metochitom, ktorá predstavuje nový chrám Kristovi. Kostol mal dve predsiene, ktoré boli zdobené mozaikami a freskami. Mozaiky exonartexu (vonkajšej verandy) tvoria šesť polkruhov zobrazujúcich Krista uzdravujúceho rôzne choroby. Kopule a steny zdobia aj početné ikony. Ikony patria medzi najkrajšie byzantské ikony. Farby sú jasné, proporcie končatín sú harmonické, výrazy tvárí prirodzené.
Raná história kláštora nie je s určitosťou známa. Tradícia kladie jeho založenie do 6. storočia svätým Teodorom a pripisuje sa aj Crispovi, zaťovi imp. Phocas (7. storočie). Dnes je dokázané, že kostol bol postavený v rokoch 1077-1081, za čias Imp. Alexia I. Komnéna, na mieste starších stavieb zo 6. a 9. storočia. Utrpel vážne škody, pravdepodobne v dôsledku zemetrasenia, a v roku 1120 ho opravil Isaac Comnenus. Theodore Metochites, byzantský štátnik, teológ, patrón umenia, prispel k jeho renovácii (1316-1321) a zaslúžil sa o pridanie exonarthexu, južnej kaplnky a výzdobu chrámu, ktorá zahŕňa pozoruhodné mozaiky a fresky, ktoré majú prežil dodnes. Okrem toho odkázal kláštoru značné majetky, zároveň postavil nemocnicu a daroval mu svoju pozoruhodnú zbierku kníh, ktorá do tohto centra neskôr prilákala slávnych učencov. Kláštor bol na príkaz veľkovezíra sultána Bajazida II. (1481-1512) premenený na mešitu a v turečtine sa stal známym ako mešita Kahriye. Významná časť výzdoby chrámu bola zničená. V roku 1948 sa uskutočnil program obnovy a od roku 1958 pamiatka funguje ako múzeum.
