On a ďalší hovorili s Eline Josephovou, ktorá pracuje pre Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (IOM) v Port-au-Prince s tímom, ktorý poskytuje psychosociálnu podporu ľuďom, ktorí utiekli zo svojich domovov kvôli násiliu a neistote.
Hovorila s Správy OSN o jej pracovnom živote a podpore svojej rodiny.
„Musím povedať, že je stále ťažšie vykonávať svoju prácu, pretože sa nemôžem voľne pohybovať a poskytovať starostlivosť vysídleným ľuďom, najmä tým, ktorí sa nachádzajú v červených zónach, ktoré sú príliš nebezpečné na to, aby som ich navštívil.
Každodenný život pokračuje v uliciach Port au Prince aj napriek neistote.
Neistota na Haiti je bezprecedentná – extrémne násilie, útoky ozbrojených gangov, únosy. Nikto nie je v bezpečí. Každému hrozí, že sa stane obeťou. Situácia sa môže zmeniť z minúty na minútu, preto musíme byť neustále ostražití.
Strata identity
Nedávno som sa stretol s komunitou farmárov, ktorí boli kvôli aktivite gangov nútení opustiť svoju veľmi úrodnú pôdu na kopcoch pri Petionville [štvrť na juhovýchode Port-au-Prince], kde pestovali zeleninu.
Jeden z vedúcich mi povedal, ako stratili spôsob života, ako už nemôžu dýchať čerstvý horský vzduch a žiť z plodov svojej práce. Teraz žijú na mieste pre vysídlených ľudí s ľuďmi, ktorých nepoznajú, s obmedzeným prístupom k vode a riadnej sanitácii a každý deň rovnaké jedlo.
Povedal mi, že už nie je tou osobou, ktorou kedysi bol, že stratil svoju identitu, o ktorej povedal, že je všetko, čo na svete vlastní. Povedal, že už nič nepredstavuje.
Počul som niekoľko zúfalých príbehov od mužov, ktorí boli nútení byť svedkami znásilňovania svojich manželiek a dcér, z ktorých niektoré boli infikované vírusom HIV. Títo muži nemohli urobiť nič, aby ochránili svoje rodiny, a mnohí sa cítia zodpovední za to, čo sa stalo. Jeden muž povedal, že sa cítil bezcenný a mal samovražedné myšlienky.
Pracovníci z miestneho partnera mimovládnej organizácie OSN, UCCEDH, hodnotia potreby vysídlených ľudí v centre Port-au-Prince.
Počúval som deti, ktoré čakajú, kým sa ich otcovia vrátia domov, v strachu, že ich možno zastrelili.
Psychologická podpora
Práca na IOM tímu poskytujeme psychologickú prvú pomoc ľuďom v núdzi, vrátane individuálnych a skupinových sedení. Dbáme aj na to, aby boli na bezpečnom mieste.
Ponúkame relaxačné sedenia a rekreačné aktivity, ktoré ľuďom pomôžu uvoľniť sa. Náš prístup je zameraný na ľudí. Berieme do úvahy ich skúsenosti a zavádzame prvky haitskej kultúry vrátane prísloví a tancov.
Organizovala som aj poradenstvo pre starších ľudí. Jedna žena prišla za mnou po sedení, aby mi poďakovala a povedala, že to bolo prvýkrát, čo dostala príležitosť vyjadriť bolesť a utrpenie, ktoré prežívala.
Rodinný život
Musím myslieť aj na vlastnú rodinu. Som nútený vychovávať svoje deti medzi štyrmi stenami môjho domu. Nemôžem ich vytiahnuť ani na prechádzku, len sa nadýchať čerstvého vzduchu.
Keď musím odísť z domu na nákup alebo do práce, moja päťročná dcéra sa mi pozrie do očí a núti ma sľúbiť, že sa vrátim domov v poriadku. Toto ma veľmi mrzí.
Môj 10-ročný syn mi jedného dňa povedal, že ak prezident, ktorého zavraždili vo svojom dome, nie je v bezpečí, potom nie je v bezpečí nikto. A keď to povie a povie mi, že počul, že telá zavraždených ľudí nechávajú na ulici, tak preňho vlastne nemám odpoveď.
Doma sa snažíme žiť normálny život. Moje deti cvičia na hudobných nástrojoch. Niekedy si urobíme piknik na verande, film či karaoke večer.
Z celého srdca snívam o tom, že Haiti bude opäť bezpečnou a stabilnou krajinou. Snívam o tom, že vysídlení ľudia sa môžu vrátiť do svojich domovov. Snívam o tom, že farmári sa môžu vrátiť na svoje polia.“
