Používanie nátlaku a sily je aj naďalej bežnou praxou v európskej psychiatrii napriek snahám o zníženie ich používania.
Nedávne štúdie sa zamerali na názory pacientov na služby duševného zdravia. In jedna štúdia z roku 2016 analyzovali sa retrospektívne pohľady pacientov na ich prijatie a dĺžku pobytu v psychiatrickej nemocnici. Štúdia zahŕňa analýzu nedobrovoľne zadržaných hospitalizovaných pacientov v 10 európskych krajinách, z ktorých 770 bolo vystavených jednému alebo viacerým donucovacím opatreniam, keď boli zbavení slobody.
Zistenia poukázali na škodlivé účinky použitia nátlaku z hľadiska účinnosti liečby v nemocnici.
Hlavný riešiteľ štúdie Paul McLaughlin z oddelenia sociálnej a komunitnej psychiatrie, spolupracujúceho centra WHO pre rozvoj služieb duševného zdravia v Anglicku poznamenal: „Použitie nátlaku v starostlivosti o duševné zdravie zostáva bežnou praxou v jurisdikciách po celom svete. Okrem nedobrovoľného prijatia do nemocnice v rámci zákonnej právomoci zadržania sú najzrejmejšími formami donucovacích praktík tie, ktoré sa označujú ako „donucovacie opatrenia“ – nútené podávanie psychotropných liekov proti vôli pacienta, nedobrovoľné uväznenie pacienta v izolácii alebo v ústraní, a ručné alebo mechanické obmedzovanie končatín alebo tela pacienta, aby sa zabránilo voľnému pohybu. Napriek rozšírenému používaniu donucovacích opatrení však existuje pozoruhodný nedostatok empirických dôkazov o ich súvislosti s výsledkami liečby.
Použitie donucovacích prostriedkov by bolo opodstatnené len vtedy, ak by ich použitie spôsobilo zlepšenie liečebnej situácie u osoby, ktorá sa podrobuje zákroku alebo prípadne u iných liečených osôb, ktoré by trpeli negatívnymi účinkami konania tejto osoby. Podľa viacerých odborných štúdií to tak však nie je.
Paul McLaughlin a jeho spoluriešitelia na základe výsledkov svojej štúdie dospeli k záveru: „Vzhľadom na ich rozšírené používanie je súvislosť medzi donucovacími opatreniami a výsledkami liečby jednoznačne dôležitá. Odhliadnuc od fyzických rizík, ktoré sú spojené s použitím sily, kvalitatívne štúdie neustále ukazujú, že donucovacie opatrenia môžu pacienti vnímať ako ponižujúce a skľučujúce, a začali sa zvažovať aj psychologické riziká ich použitia."
Nátlak má za následok dlhší pobyt v nemocnici
Štúdia zahŕňala celkovo 2030 nedobrovoľných pacientov z 10 krajín. Zistilo sa, že 770 (37.9 %) bolo podrobených jednému alebo viacerým donucovacím prostriedkom počas prvých štyroch týždňov od prijatia alebo menej, ak boli prepustení z psychiatrickej liečebne skôr. U 770 pacientov bolo zaznamenaných 1462 zaznamenaných prípadov použitia donucovacích prostriedkov.
Z tohto zistenia Paul McLaughlin dospel k záveru, že: „Použitie nútenej medikácie sa spájalo s tým, že pacienti s výrazne menšou pravdepodobnosťou ospravedlnili svoje prijatie pri rozhovore po troch mesiacoch. Všetky donucovacie opatrenia boli spojené s dlhším pobytom pacientov v nemocnici. "
Pri zvažovaní rôznych premenných sa zistilo, že izolácia bola významným prediktorom dlhšieho pobytu v nemocnici, pričom k priemernému prijatiu sa pridalo približne 25 dní.
Pri skúmaní toho, či určité druhy nátlaku mali silnejší vplyv ako iné, sa zistilo, že nútená medikácia má podľa všetkého mimoriadne silný účinok. Použitie tohto typu sily výrazne prispieva k nesúhlasu pacienta s psychiatrickou liečbou.
Zvyšovanie nedobrovoľných záväzkov
An redakčný publikované v British Medical Journal v roku 2017, zhodnotili zvyšujúcu sa mieru nedobrovoľného prijatia do psychiatrických liečební v Anglicku. Za šesť rokov sa zvýšil o viac ako tretinu. V Škótsku sa počet zadržaní za päť rokov zvýšil o 19 %.
Šokujúce je, že scéna sa zhoršila do takej miery, že viac ako polovica hospitalizácií v psychiatrických liečebniach v Anglicku je v súčasnosti nedobrovoľná. Ide o najvyššiu mieru zaznamenanú od zákona o duševnom zdraví z roku 1983.
Zhoršenie zaznamenalo aj Nemecko. Štúdium prezentovaný na tematickej konferencii Svetovej psychiatrickej asociácie (WPA): Coercive Treatment in Psychiatry, ktorá sa konala v roku 2007, zhodnotil mieru občianskych záväzkov v Nemecku. Štúdia zistila, že bez tých záväzkov, ktoré umožňovali fyzické obmedzenie, sa tieto viac ako zdvojnásobili. Nárast je z 24 na 55 na 100,000 1992 obyvateľov v období rokov 2005 až 64. A keď sa pozrieme na mieru verejných záväzkov, tieto sa zvýšili zo 75 na 38. Ak zhrnieme rôzne typy, súčet všetkých záväzkov vzrástol v Nemecku o XNUMX percent.
Okrem typu obmedzenia slobody prostredníctvom občianskych záväzkov sa v Nemecku používa aj iná forma obmedzení. Osoby sú čoraz častejšie postavené pred súd. Sadzby súdnych rozhodnutí za fyzické obmedzenia, ktoré sú povinné od roku 1992, sa zvýšili viac ako sedemnásobne z 12 na 90 na 100,000 XNUMX obyvateľov.
V Dánsku ešte významnejšie je narastajúce využívanie možnosti zbaviť ľudí slobody nedobrovoľným zaradením sa do psychiatrie. Od roku 1998, kedy bolo zaviazaných 1522 2020 osôb, do roku 5165, kedy bolo nedobrovoľne zaviazaných XNUMX XNUMX osôb, došlo k takmer lineárnemu nárastu.
Komentáre sú uzavreté.