EÚ má zákonnú povinnosť pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a od roku 2019 obnovila proces pristúpenia k systému dohovoru Rady Európy. EÚ však už ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), a preto má právny problém s článkom 5 EDĽP, ktorý je v rozpore s CRPD, ak EÚ nezaznamená žiadne výhrady.
Existuje všeobecná zhoda, že je žiaduce a potrebné, aby EÚ posilnila svoju zodpovednosť za ľudské práva vrátane pristúpenia k EDĽP. Stále je však potrebné vyriešiť množstvo problémov, možno sa o nich ešte ani neuvažuje a ani sa o nich neuvažuje. Jedna z nich sa týka práv osôb so zdravotným postihnutím a problémami duševného zdravia v prípade, že EÚ pristúpi k EDĽP.
Napísané v rokoch po druhej svetovej vojne
EDĽP bol vytvorený a napísaný v rokoch po druhej svetovej vojne, aby chránil jednotlivcov pred zneužívaním zo strany ich štátov, vytváral dôveru medzi obyvateľstvom a vládami a umožňoval dialóg medzi štátmi.
Európa a svet vo všeobecnosti sa od roku 1950 značne rozvinuli. Technologicky aj z hľadiska človeka a spoločenských konštruktov. S takýmito zmenami za posledných sedem desaťročí predstavujú medzery v realite z minulosti a nedostatok predvídavosti pri formulovaní určitých bodov článkov v EDĽP problémy pri vnímaní a ochrane ľudské práva v dnešnom svete.
EDĽP v tomto kontexte zahŕňa text, ktorý obmedzuje základné práva osôb s psychosociálnym postihnutím. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd vypracovaný v rokoch 1949 a 1950 povoľuje odňatie „osoby s nezdravou mysľou“ na neurčito len preto, že tieto osoby majú psychosociálne postihnutie. Text bol sformulovaný zástupcami Spojeného kráľovstva, Dánska a Švédska na čele s Britmi, aby povolili legislatívu a prax spôsobenú eugenikou, ktoré boli v týchto krajinách zavedené v čase formulovania Dohovoru.
Práve široké akceptovanie eugeniky ako integrálnej súčasti sociálnej politiky kontroly populácie bolo základom úsilia predstaviteľov Spojeného kráľovstva, Dánska a Švédska začleniť doložku o výnimke, ktorá by oprávňovala vládnu politiku na segregovať a zatvárať „osoby nezdravej mysle, alkoholikov alebo drogovo závislých a tulákov“.
„Musíme uznať, že Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) je nástrojom z roku 1950 a text EDĽP odráža zanedbaný a zastaraný prístup k právam osôb so zdravotným postihnutím.
Pani Catalina Devandas-Aguilar, osobitná spravodajkyňa OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím
Rada Európy sa v posledných rokoch dostala do vážnej dilemy medzi dvoma vlastnými dohovormi, ECHR a Dohovorom o biomedicíne a ľudských právach, ktoré obsahujú texty založené na zastaraných, diskriminačných politikách z prvej polovice 1900. storočia a tzv. moderné ľudské práva presadzované Organizáciou Spojených národov.
Rada Európy zachovala príslušný text dohovoru a v skutočnosti tak presadzuje názory, ktoré v Európe prakticky zachovávajú ducha eugeniky.
Kritika vypracovaného textu
Veľká časť kritiky navrhovaného možného nového právneho nástroja, ktorý v súčasnosti zvažuje Rada Európy a ktorý rozširuje článok 5 EDĽP, sa týka zmeny paradigmy v pohľade a potrebe jeho implementácie, ku ktorej došlo prijatím v roku 2006. , Medzinárodnej zmluvy o ľudských právach: Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD).
CRPD oslavuje ľudskú rozmanitosť a ľudskú dôstojnosť. Jeho hlavným posolstvom je, že osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na celé spektrum ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie. Dohovor podporuje plnú účasť osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých sférach života. Spochybňuje zvyky a správanie založené na stereotypoch, predsudkoch, škodlivých praktikách a stigmatizácii osôb so zdravotným postihnutím.
Ľudskoprávny prístup k zdravotnému postihnutiu, ktorý prijala Organizácia Spojených národov, uznáva osoby so zdravotným postihnutím ako subjekty práv a štát a iné osoby majú povinnosť rešpektovať tieto osoby.
Prostredníctvom tejto historickej zmeny paradigmy vytvára CRPD novú pôdu a vyžaduje si nové myslenie. Jeho implementácia si vyžaduje inovatívne riešenia a opustenie minulých pohľadov.
Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v rámci verejného vypočutia v roku 2015 vydal Rade Európy jednoznačné vyhlásenie, že „nedobrovoľné umiestnenie alebo inštitucionalizácia všetkých osôb so zdravotným postihnutím, a najmä osôb s mentálnym alebo psychosociálnym postihnutím vrátane osôb s „duševnými poruchami“ je v medzinárodnom práve na základe článku 14 Dohovoru [CRPD] zakázaný a predstavuje svojvoľné a diskriminačné pozbavenie slobody osôb so zdravotným postihnutím, keďže sa vykonáva na základe skutočných alebo vnímaných oslabenie.”
Výbor OSN ďalej poukázal na Radu Európy, že zmluvné štáty musia „zrušiť politiky, legislatívne a administratívne ustanovenia, ktoré umožňujú alebo páchajú nútenú liečbu, keďže ide o pretrvávajúce porušovanie zákonov o duševnom zdraví na celom svete, a to napriek empirickým dôkazom, ktoré naznačujú jeho nedostatočná účinnosť a názory ľudí používajúcich systémy duševného zdravia, ktorí zažili hlbokú bolesť a traumu v dôsledku nútenej liečby.“
