Najnovšia kniha autora Martina Ralchevského „Nezatváraj oči“ je už na knižnom trhu (© vydavateľstvo „Edelweiss“, 2022; ISBN 978-619-7186-82-6). Kniha je protikladom modlitby a kresťanského spôsobu života v modernej dobe.
Martin Ralchevski sa narodil v Sofii v Bulharsku 4. marca 1974. Vyštudoval Sofijskú univerzitu „St. Klimenta Ochridského“ v odbore teológia a geografia. S písaním začal po svojom návrate z Mexika v roku 2003, kde strávil tri mesiace účinkovaním vo filme film Troy ako doplnok. Na tomto zvláštnom a mystickom mieste, v mestečku Cabo San Lucas v Kalifornii, sa rozprával s miestnymi ľuďmi a vypočul si ich početné jedinečné príbehy a zážitky. „Tam som cítil, že chcem napísať knihu a vyrozprávať tieto doteraz nezaznamenané mystické príbehy, ktoré som od nich počul,“ povedal. A tak vznikla jeho prvá kniha „Endless Night“. Vo všetkých jeho knihách sú hlavnými témami nádej, viera a pozitivita. Onedlho sa oženil a v nasledujúcich rokoch sa stal trojnásobným otcom. „Odvtedy som nevyhnutne napísal ďalších desať kníh,“ hovorí. Všetky boli vydávané veľkými bulharskými vydavateľstvami a existovala a stále existuje oddaná a verná kultová čitateľská obec. Ralchevski sa k tomu sám vyjadril: „To je veľmi pravdepodobný dôvod, prečo ma v priebehu rokov moji vydavatelia, čitatelia a niektorí režiséri povzbudzovali, aby som napísal aj niekoľko scenárov k celovečerným filmom podľa mojich románov. Vypočul som si tieto návrhy a dodnes som okrem kníh napísal aj päť scenárov k celovečerným filmom, ktoré sa, dúfam, čoskoro zrealizujú.“
Doteraz vydané knihy Martina Ralchevského sú „Nekonečná noc“, „Lesný duch“, „Polobohyňa“, „30 libier“, „Podvod“, „Emigrant“, „Antikrist“, „Duša“, „Zmysel života“, „Zmysel života“. Večnosť“ a „Nezatváraj oči“. Jeho posledná kniha bola mimoriadne dobre prijatá literárnymi kritikmi a čitateľmi. Získal veľmi pozitívne recenzie od rôznych ľudí zaoberajúcich sa literatúrou, ako aj množstvo ocenení a vyznamenaní. „To ma povzbudilo, aby som uveril, že táto kniha bude zaujímavá aj pre čitateľov v USA. Preto som sa rozhodol prihlásiť do tejto súťaže, vydať bulharskú knihu v anglickom jazyku práve s týmto románom,“ hovorí Ralchevski.
Synopsa románu „Nezatváraj oči“ od Martina Ralčevského
Veľká časť románu je založená na málo známej legende o hore Strandja, ktorú si dnes pamätajú len starší obyvatelia tejto oblasti a staršie miestne obyvateľstvo v mestách obklopujúcich Čierne more. Legenda hovorí, že začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia zažil mladý muž menom Peter z mesta Achtopol hroznú osobnú drámu.
Peter je v malom meste známy svojím mentálnym postihnutím. Jeho rodičia Ivan a Stanka musia odísť za prácou do Burgasu (neďaleké veľké mesto) a nechať desaťročnú dcéru Ivanu v jeho starostlivosti. Peter mal vtedy osemnásť rokov. Je jeseň, no počasie bolo na to ročné obdobie teplé a Peter sa rozhodne vziať Ivanu okúpať sa k moru. Chodia na odľahlú kamenistú pláž, aby ich nikto nevidel. On zaspí na pláži a ona ide do mora. Počasie sa však náhle pokazí, objavia sa veľké vlny a Ivana sa utopí.
Keď sa ich rodičia vrátia a dozvedia sa, čo sa stalo, sú rozzúrení hnevom. V hneve ho Ivan (Peterov otec) prenasleduje, aby sa ho pokúsil zabiť. Peter beží k Strandjovi a stráca sa. Je vyhlásené národné pátranie, hoci ho nikto nemôže nájsť. Ukryje ho miestny pastier v horách, ktorý sa oňho krátko stará. Po nejakom čase Peter skončil v kláštore Bachkovo. Tam o rok neskôr prijal mníšstvo a žil prísny mníšsky život, skrytý pred očami ľudí, v suteréne kláštora a neustále cez slzy opakoval: „Bože, prosím, nezapočítaj mi tento hriech.“ Toto je jeho tajná modlitba; s ktorým ľutuje smrť svojej sestry. Jeho skrývanie je diktované skutočným strachom, že ak ho chytia, bude poslaný do väzenia. A tak v plači, sebaobviňovaní a pôste za asistencie starších mníchov trávi ďalší rok v izolácii a ústraní. Po anonymnom upozornení dorazil do Svätého kláštora tím Štátnej bezpečnosti a začal prehľadávať všetky priestory kláštora. Peter je nútený utiecť, aby sa vyhol odhaleniu. Ide na východ. V noci behá a cez deň sa skrýva. Po dlhej a vyčerpávajúcej výprave sa tak opäť dostáva do najodľahlejšej a najopustenejšej časti hory Strandja. Tam sa usadí v dutom strome a začne viesť asketický život a neprestáva opakovať svoju kajúcnu modlitbu. Takto sa postupne premenil z obyčajného mnícha na pustovníka-zázračného robotníka.
Nasleduje nová kapitola, v ktorej sa dianie presúva do Sofie, hlavného mesta Bulharsko. V popredí máme mladého kňaza Paula. Má dvojča menom Nikolina, ktorá je nevyliečiteľne chorá na rakovinu žalúdka. Nikolina leží doma, na podpore života. Keďže Pavel a Nikolina sú dvojičky, vzťah je medzi nimi mimoriadne silný. Pavel sa preto nemôže zmieriť s tým, že ju stratí. Modlí sa takmer nepretržite, drží svoju sestru za ruku a opakuje: „Nezatváraj oči! Budete žiť. Nezatváraj oči!" No napriek tomu sa Nikoline šance na prežitie každým dňom znižujú.
Akcia sa presúva späť do Ahtopolu. Tam, na dvore domu, sú Petrovi starí rodičia – Ivan a Stanka. Ivan dlhé roky ľutuje, že syna poslal preč a nevie sa prestať trápiť. Zrazu k nim dorazí mladý muž, ktorý im povie, že poľovníci hlboko v hore Strandja videli ich syna Petra. Jeho rodičia sú ohromení. Hneď odchádzajú autom do hory. Stanke je od očakávania nevoľno. Auto zastavuje a Ivan pokračuje sám. Ivan sa dostane do oblasti, kde bol spozorovaný Peter a začne kričať: „Syn… Peter. Ukáž sa... prosím." A objaví sa Peter. Stretnutie otca a syna je dojemné. Ivan je zúbožený starec, má 83 rokov a Peter je šedivý a unavený z ťažkého životného štýlu. Má 60 rokov. Peter hovorí otcovi: „Ty si sa predsa nevzdal a konečne si ma našiel. Ale ja... nemôžem priviesť Ivanu späť z mŕtvych." Peter je zničený. Ľahne si na zem, prekríži si ruky a zamrmle otcovi: „Odpusť mi! Za všetko. Tu som! Zabi ma." Starý Ivan si pred ním kľakol a činil pokánie. "Je to moja chyba. Musíš mi odpustiť, synu," kvíli. Peter vstáva. Scéna je vznešená. Objímajú sa a lúčia sa.
Akcia sa opäť vracia do Sofie. Okolo chorej Nikoliny sa už vznáša bolestivý pocit blížiacej sa smrti. Otec Pavel plače a neprestajne sa modlí. Raz večer sa mu blízky priateľ Pavla zdôverí o záhadnom mníchovi pustovníkovi, ktorý žije niekde v hore Strandja. Pavel si myslí, že ide o legendu, no napriek tomu sa rozhodne tohto pustovníka skúsiť nájsť. V tomto období odpočíva jeho sestra Nikolina. Potom Pavel v zúfalstve zverí jej bezvládne telo ich matke a odchádza do Strandja Mountain. V tejto chvíli za ním matka vyčítavo volá, že sa tak dlho modlil za svoju sestru: „Prosím, nezatváraj oči,“ a predsa je teraz mŕtva, a čo teraz povie? Ako sa bude ďalej modliť? Potom sa Paul zastaví, rozplače sa a odpovie, že neexistuje žiadna sila, ktorá by ho zastavila, a že bude naďalej veriť, že pre ňu existuje nádej na život. Matka si myslí, že jej syn prišiel o rozum a začne za ním smútiť. Potom sa Pavol zamyslí nad tým, čo mu povedala jeho matka, a začne sa takto modliť: „Nie, nevzdám sa. Budete žiť. Prosím, otvor oči!" Od tej chvíle začal Pavol ustavične opakovať namiesto modlitby „Nezatváraj oči“ jej opak, a to: „Otvor oči! Prosím, otvor oči!"
S touto novou modlitbou na konci jazyka a po značných ťažkostiach sa mu podarí nájsť pustovníka v hore. Stretnutie oboch je šokujúce. Pavol si najskôr všimne Petra a potichu sa k nemu priblíži. Svätý muž kľačí s rukami zdvihnutými k nebu a cez slzy opakuje: „Bože, prosím, započítaj mi tento hriech...“ Pavol hneď pochopí, že to nie je správna modlitba. Pretože žiadny normálny človek by sa nemodlil, aby mu bol pripísaný hriech, ale naopak, aby mu bolo odpustené. Čitateľovi je naznačené, že toto nahradenie bolo spôsobené pustovníkovou mentálnou nedostatočnosťou a nevedomosťou. A tak sa jeho pôvodná modlitba: „Bože, prosím, nepočítaj mi tento hriech“ postupne v priebehu rokov zmenila na „Bože, započítaj mi tento hriech“. Pavel nevie, že pustovník je negramotný a že na tomto pustom a nehostinnom mieste takmer zošalel. Ale keď sa títo dvaja stretnú do očí, Paul si uvedomí, že stojí zoči-voči svätcovi. Nevedomý, nevzdelaný, duševne pomalý a predsa svätec! Nesprávna modlitba Pavlovi ukazuje, že Boh sa nepozerá na našu tvár, ale na naše srdce. Pavel sa pred Petrom rozplače a povie mu, že jeho sestra Nikolina v ten deň zomrela a že ho prišiel až zo Sofie poprosiť o modlitby. Potom na Pavlovo zdesenie Peter hovorí, že nemá zmysel sa modliť, pretože Boh jeho prosby nevypočuje. Pavol sa však nevzdáva, ale naďalej ho napriek všetkému prosí, aby sa za jeho zosnulú sestru modlil, aby ožila. Peter však zostáva neoblomný. Nakoniec mu Paul vo svojej úzkosti a bezmocnosti prisahá takto: „Keby si mal sestru, ktorá by milovala moju sestru tak, ako ja, a mohla by si ju priviesť späť z druhého sveta, pochopili by ste ma a pomohli by ste mi! Tieto slová otriasajú Petrom. Spomína na smrť svojej malej sestry Ivany a chápe, že Boh sa ho týmto stretnutím po toľkých rokoch pokánia konečne snaží zbaviť viny. Potom Peter padá na kolená a volá k Bohu, aby urobil zázrak a vrátil dušu Pavlovej sestry do sveta živých. To sa deje okolo pol štvrtej popoludní. Pavel mu poďakuje a opúšťa horu Strandja.
Na ceste do Sofie sa otec Pavel nemohol s mamou spojiť, pretože mu vybila batéria v telefóne a on si v zhone zabudol vziať so sebou nabíjačku. Do Sofie prichádza v skorých ranných hodinách nasledujúceho dňa. Keď príde domov do Sofie, je ticho, no zároveň je taký vyčerpaný, že sa zrúti na chodbe a nemá vôľu vojsť do sestrinej izby. Nakoniec sa zľakne, vojde dnu a nájde Nikolinu posteľ prázdnu. Potom začne plakať. Čoskoro nato sa otvoria dvere a dnu vojde jeho matka a pripojí sa k nemu v izbe. Je prekvapený, pretože si myslel, že je v byte sám. „Po tom, čo tvoja sestra zomrela a ty si odišiel,“ hovorí mu matka a trasie sa, „zavolala som 911. Prišiel lekár, určil smrť a napísal úmrtný list. Ja som ju však neopustil a ďalej som ju držal za ruku, akoby ešte žila. Nedýchala a ja som vedel, že to, čo robím, je šialené, no stál som po jej boku. Hovoril som jej, že ju ľúbim a že ju miluješ aj ty. Bolo niečo po pol štvrtej, keď som mal pocit, akoby mi niekto hovoril, aby som ju zdvihol. Poslúchol som a mierne som ju nadvihol a ona...ona...otvorila oči! rozumieš? Zomrela, doktor to potvrdil, ale vrátila sa k životu!“
Pavel tomu nemôže uveriť. Pýta sa, kde je Nikolina. Matka mu hovorí, že je v kuchyni. Pavel vtrhne do kuchyne a vidí Nikolinu sedieť pred stolom a piť čaj.
