16 mesiacov od dátumu začatia konania o porušení proti Taliansku za jeho pretrvávajúcu diskrimináciu pedagogických zamestnancov univerzít, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi (Lettori), sa Európska komisia rozhodla posunúť konanie do fázy odôvodneného stanoviska. Skutočnosť, že Taliansko v prechodnom období nevyrovnalo svoj záväzok voči Lettori za desaťročia diskriminačného zaobchádzania, vysvetľuje, prečo Komisia prijala svoje rozhodnutie.
Porušením predmetnej zmluvy v tomto čoraz dôležitejšom prípade je neschopnosť Talianska správne implementovať rozsudok Európskeho súdneho dvora (SDEU) z roku 2006 v r. Vec C-119/04 , posledného zo 4 rozhodnutí v prospech Lettori v línii judikatúry, ktorá sa datuje od r. Allué rozhodnutie z 1989. Deň Pilar Allué, diel vydaný v r The European Times v máji tohto roku uvádza, ako sa Taliansku podarilo vyhnúť sa povinnostiam voči Lettori podľa každého z týchto rozhodnutí Súdneho dvora EÚ od roku 1989 až po súčasnosť.
Jednoduchosť riešenia prípadu Lettori robí trvanie porušenia o to pozoruhodnejším. Implementácia rozhodnutia o výkone rozhodnutia z roku 2006 len požadovala, aby univerzity vyplácali Lettorimu vyrovnanie za rekonštrukciu kariéry odo dňa prvého zamestnania na základe minimálneho parametra výskumníka na čiastočný úväzok alebo priaznivejších parametrov získaných pred talianskymi súdmi, ako je stanovené v talianskeho zákona z marca 2004, zákona, ktorý schválil Súdny dvor EÚ.
Ale Taliansko sa neustále snažilo podriadiť toto jednoznačné rozhodnutie talianskym opatreniam a interpretáciám. Gelminiho zákon z roku 2010 retrospektívne interpretoval zákon z marca 2004 reštriktívnym spôsobom, ktorý stanovil limity na rekonštrukciu kariéry kvôli Lettorimu, limity, ktoré sa v rozhodnutí z roku 2006 nikde neschválili. Návrh zmluvy pre univerzity a Lettori, ktorý bol zavedený medziministerským výnosom v roku 2019 s cieľom uviesť do platnosti judikatúru Súdneho dvora EÚ, v skutočnosti ignoroval práva na vyrovnanie Lettoriho na dôchodku. Keďže súdny spor o rovnocenné zaobchádzanie sa datuje od 1980. rokov XNUMX. storočia, títo Lettori tvoria významné percento príjemcov z judikatúry Súdneho dvora EÚ.
V jeho tlačová správaKomisia výslovne uvádza, prečo sa rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Taliansku.
„Väčšina univerzít nepodnikla kroky potrebné na správnu rekonštrukciu Lettoriho kariéry, výsledkom čoho je, že väčšina zahraničných lektorov stále nedostala peniaze, na ktoré má nárok. Taliansko neprijalo potrebné opatrenia od spustenia programu priestupkové konanie v septembri 2021, a preto stále diskriminuje zahraničných lektorov.“
Ak by talianske orgány nezaplatili vyrovnania splatné podľa rozsudku vo veci C-119/04, Komisia môže prípad postúpiť Súdnemu dvoru EÚ, čo by bolo piatym rozsudkom v línii judikatúry, ktorá sa datuje najskôr od Pilar Allué. víťazstvo v roku 1989. V takomto scenári by talianski právnici mali nezávideniahodnú úlohu vysvetliť Súdnemu dvoru, prečo zákon z marca 2004, ktorého prijatie ušetrilo Taliansko denné pokuty vo výške 309,750 XNUMX eur odporúčaná Komisiou- nebola následne implementovaná.
Konaniu o porušení predchádzalo pilotné konanie, postup zavedený na zmierlivé riešenie sporov s členskými štátmi a predchádzanie súdnym sporom. Počas 10-ročného obdobia výrazne nedokázala dosiahnuť svoje ciele. Posun k vlastným konaniam o porušení právnych predpisov s ich rozšíreným rozsahom sa pripisuje dôkazom o diskriminácii zozbieraným v národnom sčítaní ľudu v Lettori a ďalším vyhláseniam Asso. CEL.L, oficiálny sťažovateľ v konaní o porušení práva, a FLC CGIL, najväčší taliansky odborový zväz. FLC CGIL odsúdila diskriminačné praktiky štátu, ktorého je hlavným zväzom, a propagovala Taliansky europoslanec na podporu Lettoriho bol očividne vplyvný.
Lettori povzbudení začatím konania o porušení právnych predpisov sa začali viac politicky angažovať. Lettori, po vzore zastúpenia FLC CGIL talianskym poslancom Európskeho parlamentu, a využívajúc viacjazyčnosť tejto kategórie, napísal poslancom europarlamentu ich domovských krajín, aby získali ich podporu pre prechod do fázy odôvodneného stanoviska. Tieto úspešné reprezentácie materinského jazyka vrátane prekladov Deň Pilar Allué, konečná právna história Lettoriho, boli skopírované predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej, ktorá sa o Lettoriho otázku osobne zaujímala.
Vekový profil a – zo sloganov v materinskom jazyku na transparentoch, ktoré niesli – bolo možné rozoznať škálu národností Lettoriovcov, keď inscenovali národný protest proti ich diskriminačnému zaobchádzaniu mimo kancelárie Anny Marie Berniniovej, ministerky pre vyššie vzdelávanie a výskum, neďaleko Tiberu v Ríme v decembri minulého roka. Zhromaždili sa na obed v neďalekých kaviarňach a potom sa rozdelili na cesty vlakom do rôznych častí Talianska, ich vlajky a transparenty boli položené na stenách a stoloch, a prostredie prinieslo teskné povedomie, že na začiatku a na konci 60. rokov stále pochodovali a stále protestovali. Spoločnosti neušlo, že právo na rovnaké zaobchádzanie, ktoré sa požadovalo mimo ministerstva, bolo ratifikované v historickej Rímskej zmluve, podpísanej v roku 1957 na mieste v pešej vzdialenosti: Palazzo dei Conservatori na Campidoglio.
Úlohou Komisie ako strážkyne zmlúv je zabezpečiť, aby sa dodržiavali záväzky, ktoré členské štáty prijali v Ríme a ďalších mestách, ktoré nadväzujú na zmluvu. To, že muselo začať druhé konanie o porušení, aby si vynútilo vykonanie rozhodnutia vyplývajúceho z prvého konania, je meradlom toho, aké neústupné a odolné bolo Taliansko.
Správy, že konanie bolo presunuté do fázy odôvodneného stanoviska, vrelo privítali univerzity v celom Taliansku. Rozhodnutie sa považovalo za seriózne vyhlásenie o zámere Komisie zabezpečiť úplný súlad s rozsudkom súdu z roku 2006.
Dôchodkyňa Lettore Linda Armstrong, ktorá vyučovala na univerzite v Bologni v rokoch 1990 až 2020, je až príliš oboznámená s praxou univerzít úmyselným vyhýbaním sa trestu Súdneho dvora EÚ. Na jej veľké podráždenie univerzita odoprela jej zmluvné právo na rovnocenné zaobchádzanie počas jej učiteľskej kariéry.
V komentári k rozhodnutiu Komisie presunúť konanie o porušení do fázy odôvodneného stanoviska pani Armstrongová uviedla:
„Je netolerovateľné, že Taliansko môže beztrestne ignorovať krištáľovo jasné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. The parlamentná otázka od Clare Dalyovej a jej kolegov írskych poslancov Európskeho parlamentu o výhodách a povinnostiach členstva, ktoré predchádzalo začatiu konania o porušení, najlepšie stavia prípad Lettori pred svedomie EÚ. To, že talianske univerzity dostávajú od Európy finančné prostriedky vo výške miliárd eur a súčasne popierajú práva vyplývajúce zo zmluvy na pracovisku, je výsmechom európskych ideálov. Dúfajme, že prechod do fázy odôvodneného stanoviska urýchli vyriešenie nášho prípadu."
V tlačovej správe, ktorá obsahuje správy o vydaní odôvodneného stanoviska, Komisia oznámila, že dala Taliansku dva mesiace na odpoveď.
