Od svätého Jána Zlatoústeho
Potom, po Terachovej smrti, Pán povedal Abramovi: Vyjdi zo svojej krajiny a zo svojej rodiny a z domu svojho otca a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. A urobím z teba veľký jazyk a požehnám ťa a vyvýšim tvoje meno a budeš požehnaný. A požehnám toho, kto ťa žehná, a preklínam toho, kto ťa prisahá, a kvôli tebe budú požehnané všetky rody zeme (Gn. XII, 1, 2, 3). Pozorne preskúmajme každé z týchto slov, aby sme videli Boha milujúcu dušu patriarchu.
Neignorujme tieto slová, ale zamyslime sa nad tým, aký ťažký je tento príkaz. Vyjdi, hovorí, zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva a z domu svojho otca a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. Nechajte, hovorí, to, čo je známe a spoľahlivé, a uprednostnite neznáme a bezprecedentné. Pozrite sa, ako sa spravodlivý človek od samého začiatku učil uprednostňovať neviditeľné pred viditeľným a budúcnosť pred tým, čo už bolo v jeho rukách. Nebolo mu prikázané, aby urobil niečo nedôležité; (prikázal) opustiť krajinu, kde tak dlho žil, opustiť všetky svoje príbuzenstvo a celý otcovský dom a ísť tam, kde to nepoznal a kde ho to nezaujímalo. (Boh) nepovedal, do ktorej krajiny ho chce presídliť, ale neistotou svojho príkazu skúšal zbožnosť patriarchu: choď, hovorí, do zeme a ja ti to ukážem. Zamyslite sa, milovaní, aký vznešený duch, neposadnutý žiadnou vášňou ani zvykom, bol potrebný na splnenie tohto príkazu. V skutočnosti, ak aj teraz, keď sa už zbožná viera rozšírila, mnohí tak pevne lipnú na zvyku, že sa radšej rozhodnú všetko preniesť, než opustiť, aj keby to bolo potrebné, miesto, kde doteraz žili, a to sa stáva , a to nielen u obyčajných ľudí, ale aj u tých, ktorí sa stiahli z hluku všedného dňa a vybrali si mníšsky život – vtedy bolo o to prirodzenejšie, že tohto spravodlivého človeka takýto príkaz rozčúlil a váhal s plnením to. Odíď, hovorí, opusť svojich príbuzných a dom svojho otca a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. Kto by nebol zmätený takýmito slovami? Bez toho, aby mu deklaroval miesto alebo krajinu, (Boh) skúša dušu spravodlivého s takou neistotou. Keby bol takýto príkaz dostal niekto iný, obyčajný človek, povedal by: nech sa páči; prikazuješ mi, aby som opustil krajinu, kde teraz bývam, svoje príbuzenstvo, dom môjho otca; ale prečo mi nepovieš miesto, kam mám ísť, aby som aspoň vedel, aká veľká je vzdialenosť? Ako viem, že tá zem bude oveľa lepšia a úrodnejšia ako táto, ktorú opustím? Ale spravodlivý muž nič také nepovedal ani si nemyslel a pri pohľade na dôležitosť príkazu uprednostnil neznáme pred tým, čo mal v rukách. Navyše, keby nemal vznešeného ducha a múdru myseľ, keby nemal zručnosť poslúchať Boha vo všetkom, narazil by na ďalšiu dôležitú prekážku – na smrť svojho otca. Viete, ako často chceli mnohí kvôli rakvám svojich príbuzných zomrieť na miestach, kde ich rodičia ukončili život.
4. Tak tomuto spravodlivému, ak by nebol veľmi bohabojný, bolo by prirodzené uvažovať aj o tom, že môj otec z lásky ku mne opustil svoju vlasť, zanechal svoje staré zvyky a prekonal všetci (prekážky), dokonca sem prišli, a dá sa skoro povedať, že kvôli mne zomrel v cudzej krajine; a ani po jeho smrti sa mu nesnažím splatiť v naturáliách, ale odísť do dôchodku a spolu s rodinou môjho otca zanechám jeho rakvu? Nič však nemohlo zastaviť jeho odhodlanie; vďaka láske k Bohu sa mu všetko zdalo ľahké a pohodlné.
Takže, milovaní, Božia priazeň voči patriarchovi je veľmi veľká! Hovorí, že tých, ktorí vás žehnajú, požehnám; A preklínam tých, ktorí ťa preklínajú, a kvôli tebe budú požehnané všetky rodiny zeme. Tu je ďalší darček! Hovorí, že všetky kmene zeme sa budú snažiť byť požehnané tvojím menom a budú sláviť svoje meno.
Vidíte, ako mu ani vek, ani nič iné, čo by ho mohlo pripútať k domácemu životu, neslúžilo ako prekážka; naopak, láska k Bohu zvíťazila nad všetkým. Keď je teda duša veselá a pozorná, prekoná všetky prekážky, všetko sa ponáhľa k svojmu obľúbenému predmetu a bez ohľadu na to, aké ťažkosti sa jej postavia, nezdržia sa nimi, ale všetko prebehne a zastaví sa, kým nedosiahne to, čo má. chce. Preto tento spravodlivý, hoci ho mohla obmedzovať staroba a mnohé iné prekážky, predsa len zlomil všetky putá a ako mladík, rázny a ničím neprekážaný, ponáhľal sa a ponáhľal splniť príkaz Pane. A je nemožné, aby to urobil každý, kto sa rozhodne urobiť niečo slávne a statočné, bez toho, aby sa vopred neozbrojil proti všetkému, čo by takémuto podniku mohlo prekážať. Spravodlivý to dobre vedel a nechal všetko bez pozornosti, bez toho, aby myslel na zvyk, alebo príbuzenstvo, na dom svojho otca, alebo na svoju (otcovu) truhlu, či dokonca na starobu, všetky svoje myšlienky upriamil len na to, akoby aby splnil Pánov príkaz. A potom sa naskytol nádherný pohľad: muž v extrémnej starobe so svojou ženou, tiež starou a s mnohými otrokmi, sa pohyboval, ani nevedel, kde sa jeho putovanie skončí. A ak sa zamyslíte aj nad tým, aké ťažké boli vtedy cesty (vtedy nebolo možné, ako dnes, nikoho slobodne obťažovať, a tak absolvovať cestu pohodlne, pretože na všetky miesta boli rôzne úrady a museli byť posielaní cestujúci od jedného vlastníka k druhému a takmer každý deň sa presúvali z kráľovstva do kráľovstva), potom by táto okolnosť bola dostatočnou prekážkou pre spravodlivého, keby nemal veľkú lásku (k Bohu) a pripravenosť plniť Jeho prikázanie. Ale on roztrhal všetky tieto prekážky ako pavučinu a... posilnil svoju myseľ vierou a podriadil sa veľkosti Toho, ktorý zasľúbil, a vydal sa na svoju cestu.
Vidíte, že cnosť aj neresť nezávisia od prírody, ale od našej slobodnej vôle?
Potom, aby sme vedeli, v akej situácii bola táto krajina, hovorí: Kanaánci vtedy žili na zemi. Blahoslavený Mojžiš urobil túto poznámku nie bez účelu, ale preto, aby ste spoznali múdru dušu patriarchu a z toho, že on, keďže tieto miesta boli ešte okupované Kanaáncami, musel žiť ako tulák a tulák, ako niektorí vyvrhnutý chudák, ako musel, možno bez prístrešia. A predsa sa ani na to nesťažoval a nepovedal: čo je toto? Ja, ktorý som žil v takej cti a úcte v Harrane, musím teraz, ako bez koreňa, ako tulák a cudzinec, žiť tu a tu z milosti, hľadať pokoj pre seba v chudobnom útočisku – a ani to nemôžem získať. ale som nútený žiť v stanoch a chatrčiach a znášať všetky ostatné katastrofy!
7. Aby sme však príliš nepokračovali v učení, zastavme sa tu a dokončite slovo, prosiac vašu lásku, aby ste napodobňovali duchovné rozpoloženie tohto spravodlivého muža. Skutočne, bude mimoriadne zvláštne, ak tento spravodlivý, povolaný zo (svojej) zeme do (cudzej) zeme, prejaví takú poslušnosť, že ani staroba, ani iné prekážky, ktoré sme spočítali, ani nepríjemnosti (vtedy) čas ani iné ťažkosti, ktoré ho mohli zastaviť, ho nedokázali odradiť od poslušnosti, ale pretrhnúc všetky putá, on, starec, utiekol a ponáhľal sa, ako veselý mladík, so svojou ženou, synovcom a otrokmi, aby splnil príkaz Boží, my naopak nie sme povolaní zo zeme na zem, ale zo zeme do neba, nepreukážeme rovnakú horlivosť v poslušnosti ako spravodliví, ale predložíme prázdne a bezvýznamné dôvody a budeme nedať sa strhnúť ani veľkosťou (božích) prísľubov, ani nedôležitosťou toho, čo je viditeľné, ako pozemské a dočasné, ani dôstojnosťou Volajúceho, – práve naopak, objavíme takú nepozornosť, že uprednostníme dočasné pred vždy pretrvávajúca, zem až po nebo, a vec, ktorá nikdy nemôže skončiť, umiestnime nižšie ako tá, ktorá odletí skôr, ako sa objaví."
Zdroj: Svätý Ján Zlatoústy. Rozhovory o knihe Genezis.
Rozhovor XXXI. A Térach dal vodu Abramovi a Náchorovi, jeho synom, a Lotovi, synovi Arranovho, jeho synovi, a Sarai, jeho neveste, žene Abrama, jeho syna, a vyviedol som ho z chaldejskej krajiny a išiel do krajiny Kanaán a prišiel až do Háranu a býval tam (Gn. XI, 31)
Ilustračné foto: starozákonná hebrejčina.
