O potravinách, ako aj o desiatkach iných „strategických tovarov“, sa často hovorí, že musíme byť sebestační, keď ohrozujú mier na celom svete.
Samotný argument je veľmi starý, dosť starý na argument o sebestačnosti, ako aj na uskutočniteľnosť skutočnej bytia sebestačný, aby napokon vygradoval do stavu politického mýtu. Napriek tomu je to, žiaľ, mýtus, ktorý odmieta zomrieť. Takú, ktorá neustále posúva európske národy na cestu ku krehkým dodávateľským reťazcom.
Konflikt na Ukrajine narušil vývoz poľnohospodárskych produktov do Čierneho mora, zvýšil ceny a zvýšil vysoké náklady na energiu a hnojivá. Keďže ide o hlavných vývozcov obilia a rastlinného oleja, konflikt okolo Čierneho mora výrazne narúša lodnú dopravu.
V Sudáne kombinované účinky konfliktu, hospodárskej krízy a slabej úrody výrazne ovplyvňujú prístup ľudí k potravinám a zdvojnásobili počet ľudí, ktorí v Sudáne čelia akútnemu hladu, na približne 18 miliónov. Vyššie ceny obilia z vojny na Ukrajine boli posledným klincom.
Ak by sa na Blízkom východe vyostrili boje v Gaze (čo našťastie vyzerá menej pravdepodobné), mohlo by to vyvolať druhú energetickú krízu, ktorá by mohla spôsobiť špirálovitý nárast cien potravín a palív. Svetová banka varovala, že ak by sa konflikt zintenzívnil, mohlo by to viesť k výraznému zvýšeniu cien ropy a zhoršiť potravinovú neistotu, a to na Blízkom východe aj celosvetovo.
Malo by byť zrejmé, že najbezpečnejšie zásobovanie potravinami, zásobovaním oceľou alebo palivom je také zásobovanie, ktoré sa čerpá z čo najväčšieho počtu zdrojov, takže ak niekto vyschne alebo ho zastihne vojenská alebo diplomatická katastrofa, zásoba je schopná zvyšovaním obchodu prostredníctvom mnohých alternatívnych kanálov. Katar, ktorý bol počas blokády v roku 2017 odrezaný, bol schopný pokračovať do značnej miery nedotknutý napriek tomu, že bol uzavretý od všetkých svojich susedov a neprodukoval takmer žiadne jedlo.
Pretrvávajúca popularita mýtu je z veľkej časti spôsobená spôsobom, akým interaguje s našou základnou ľudskou psychológiou. Väčšina našich mentálnych heuristiek sa učí pre oveľa jednoduchšie problémy. Spôsob, akým sme sa naučili prežiť, je hromadenie a sedenie na čo najväčšej hromade jedla. Prirodzene tiež nemáme sklon dôverovať svojim susedom, nieto sa na nich spoliehať.
Prelomiť naše prehistorické inštinkty a prijať to, čo sú teda protiintuitívne princípy voľného obchodu, je teda dosť náročná úloha. Možno to vysvetľuje, prečo voľný obchod zostáva v porovnaní s protekcionizmom taký nepopulárny, a to napriek ohromne pozitívnym záznamom, ktoré si voľný obchod môže vydobyť sám, a sám pozdvihol miliardy z chudoby.
Presvedčiť súčasnú generáciu európskych politikov, aby diverzifikovali svoje dodávky potravín, bude vždy ťažké – ak však uvidia svetlo, zisky budú obrovské.
Regióny ako Latinská Amerika a juhovýchodná Ázia vynikajú ako regióny, v ktorých EÚ robí príliš málo strategického obchodu. Byť na rôznych hemisférach znamená, že ročné obdobia sú opačné (alebo majú výrazne odlišné podnebie v prípade krajín juhovýchodnej Ázie, ako je Malajzia), takže výhody vzájomných dodávateľských reťazcov sa prirodzene dopĺňajú. Takéto krajiny sú pripravené na vzájomne výhodný obchod s cieľom posilniť strategickú bezpečnosť.
Krajiny ako Argentína produkujú veľké množstvo mäsa, čo je niečo, čo sanitárne a fytosanitárne pravidlá EÚ (SPS) sťažujú dovozom oveľa ťažšie, ako by bolo potrebné. Malajzia je najväčším svetovým vývozcom palmového oleja, ktorý vyrába oleje a tuky potrebné v desiatkach kategórií potravín. V porovnaní s inými hlavnými olejnatými semenami, ako je sója, repka a slnečnica, ktoré možno pestovať doma, je palma olejná najvýnosnejšou olejnou plodinou. Zlacnenie a zjednodušenie dovozu by znamenalo potravinovú bezpečnosť v časoch nestability a lacnejšie základné potraviny v čase mieru znížením nákladov.
Viac obchodu znamená aj väčší vplyv a väčšiu transparentnosť v dodávateľských reťazcoch. Ak si opäť vezmeme Malajcov ako príklad, ich agropotravinársky priemysel využíva technológiu blockchain a sledovateľnosť, aby dokázal, že ich produkty sú šetrné k životnému prostrediu a bez odlesňovania. Obchod vyvíja ekonomicky životaschopné masívne environmentálne úsilie na ochranu životného prostredia. Naopak, vytvára vzájomnú závislosť s regiónmi po celom svete, čo znižuje pravdepodobnosť konfliktu alebo porušenia medzinárodných pravidiel vo všeobecnosti.
Veľký francúzsky ekonóm Frédéric Bastiat napísal, že „Keď tovar neprekročí hranice, prejdú vojaci“. Ako mierotvorca pozoroval silu vzájomnej závislosti. Diverzifikácia obchodu je teda oba príprava a prevencia. Politici musia prekonať svoje primitívne inštinkty a nechať tovar plynúť.
