Hviezda HL Taurus, ktorá je dvakrát hmotnejšia ako Slnko, je už dlho v dohľade pozemných a vesmírnych ďalekohľadov.
Rádioastronomický ďalekohľad ALMA (ALMA) poskytol prvé podrobné snímky molekúl vody na disku, kde sa planéty môžu zrodiť z veľmi mladej hviezdy HL Tauri (HL Tauri), uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na výskum publikovaný v časopise Nature Astronomers.
„Nikdy som si nepredstavoval, že by sme mohli získať obraz oceánu vodnej pary práve v oblasti, kde sa pravdepodobne vytvorí planéta,“ povedal Stefano Facini, astronóm z Milánskej univerzity a hlavný autor štúdie.
Hviezda HL Taurus, ktorá sa nachádza v súhvezdí Býka a je veľmi blízko Zeme – vzdialená „iba“ 450 svetelných rokov, je už dlho v zornom poli pozemných a vesmírnych ďalekohľadov.
Dôvodom je, že jeho blízkosť a mladosť – nanajvýš milión rokov stará – ponúka veľkolepý pohľad na jeho protoplanetárny disk. Je to množstvo plynu a prachu okolo hviezdy, ktoré umožňuje vznik planét.
Podľa teoretických modelov je tento proces formovania plodný najmä na konkrétnom mieste na disku – na ľadovej čiare. Tu sa voda, ktorá je v blízkosti hviezdy vo forme pary, pri ochladzovaní mení na pevné skupenstvo. Vďaka ľadu, ktorý ich pokrýva, sa zrnká prachu navzájom ľahšie koagulujú.
Od roku 2014 poskytuje teleskop ALMA unikátne snímky protoplanetárneho disku, na ktorých sa striedajú svetlé prstence a tmavé brázdy. Predpokladá sa, že tieto prezrádzajú prítomnosť semien planét, ktoré vznikajú nahromadením prachu.
Štúdia pripomína, že iné prístroje detekovali vodu okolo HL Taurus, ale s príliš nízkym rozlíšením na presné vymedzenie ľadovej čiary. Rádiový teleskop Európskeho južného observatória (ESO) je prvým, ktorý definuje túto hranicu z vysokej nadmorskej výšky viac ako 5,000 metrov v čilskej púšti Atacama.
Vedci tiež poznamenávajú, že k dnešnému dňu je ALMA jediným zariadením schopným priestorovo rozlíšiť prítomnosť vody v studenom disku tvoriacom planétu.
Rádiový teleskop zachytil ekvivalent najmenej trojnásobku množstva vody obsiahnutého vo všetkých oceánoch Zeme. Objav sa uskutočnil v oblasti relatívne blízko hviezdy s polomerom rovným 17-násobku vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Možno ešte významnejší je podľa Faciniho objav vodnej pary v rôznych vzdialenostiach od hviezdy, a to aj vo vesmíre, kde je v súčasnosti možné sformovať planétu.
Podľa výpočtov ďalšieho observatória na jeho vznik nechýba surovina – hmotnosť dostupného prachu je trinásťnásobná oproti Zemi.
Štúdia teda ukáže, ako môže prítomnosť vody ovplyvniť vývoj planetárneho systému, ako to bolo pred 4.5 miliardami rokov v našej vlastnej slnečnej sústave, poznamenáva Facini.
Pochopenie mechanizmu formovania planét slnečnej sústavy však zostáva neúplné.
Ilustračné foto Lucas Pezeta: https://www.pexels.com/photo/black-telescope-under-blue-and-blacksky-2034892/
