Dnešná predvolebná publikácia odhaľuje pozitívny, stúpajúci trend kľúčových volebných ukazovateľov, pričom do hlasovania občanov EÚ 6. – 9. júna zostáva už len niekoľko týždňov. Záujem o voľby, informovanosť o tom, kedy sa budú konať, ako aj pravdepodobnosť hlasovania, to všetko od posledného prieskumu na jeseň 2023, kedy boli naposledy merané, stúpa. Nárast je ešte markantnejší v porovnaní s prieskumom z jari 2019 (tri mesiace pred predchádzajúcimi európskymi voľbami).
60 % teraz hovorí, že má záujem voliť v júni (+3 pb v porovnaní s jeseňou 2023 a +11 pb v porovnaní s februárom/marcom 2019). 71 % uviedlo, že je pravdepodobné, že budú voliť (7 až 10 na stupnici od 1 do 10), čo predstavuje +3 percentuálne body v porovnaní s jeseňou 2023 a +10 percentuálnych bodov v porovnaní s februárom/marcom 2019. Zistenia naznačujú, že občania EÚ sú si veľmi dobre uvedomujú dôležitosť volieb v súčasnom geopolitickom kontexte, pričom osem z desiatich (81 %) respondentov súhlasí s tým, že hlasovanie je ešte dôležitejšie. Veľká väčšina vo všetkých členských štátoch podporuje toto vyhlásenie.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola v komentári k výsledkom prieskumu hovorí: „Európania si uvedomujú, že pri volebných urnách ide o veľa a že hlasovanie je v súčasnom geopolitickom kontexte ešte dôležitejšie. Vyzývam našich občanov, aby odovzdali svoj hlas v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, aby posilnili európsku demokraciu a formovali budúcnosť Európy.
Podľa záverov tohto zákonodarného zboru má 81 % občanov EÚ pozitívny alebo neutrálny obraz o Európskom parlamente, zatiaľ čo iba 18 % je negatívny. Navyše väčšina v EÚ (56 %) by si želala, aby Európsky parlament zohrával dôležitejšiu úlohu, zatiaľ čo len 28 % by chcelo vidieť opak a 10 % by si ponechalo úlohu tak, ako je teraz.
Prezident Metsola dodáva: „Parlament a Európska únia dosiahli v posledných rokoch bezprecedentný výsledok. Boli sme konfrontovaní s výnimočnými a náročnými okolnosťami, no v dôsledku toho sme vyšli ešte silnejší a jednotnejší. Parlament bol a bude hlasom a zástancom občanov v EÚ.
Európski občania by chceli vidieť boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (33 %), ako aj podporu verejného zdravia (32 %) ako hlavné témy, o ktorých sa diskutuje počas volebnej kampane. Podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest, ako aj obrana a bezpečnosť EÚ sú na treťom mieste (31 %). Význam, ktorý občania pripisujú obrane a bezpečnosti EÚ, sa v priebehu volebného obdobia zvýšil, najmä vo svetle ruskej útočnej vojny proti Ukrajine. V súčasnosti sa uvádza ako prvá (alebo spoločná prvá) priorita volebnej kampane v deviatich krajinách s najvyššími výsledkami v Dánsku (56 %), Fínsku (55 %) a Litve (53 %).
Podobne aj pri pohľade do budúcnosti občania EÚ kladú obranu a bezpečnosť (37 %) za prvé priority pri upevňovaní pozície EÚ v celosvetovom meradle, nasledujú energetické otázky a potravinová bezpečnosť/poľnohospodárstvo (obe po 30 %). Zatiaľ čo štyria z desiatich občanov tvrdia, že úloha EÚ sa za posledné roky stala dôležitejšou, 35 % si myslí, že zostala rovnaká a 22 %, že sa zmenšila. Na národnej úrovni sa relatívna väčšina v 15 krajinách domnieva, že jeho úloha vo svete sa v priebehu rokov stala dôležitejšou, pričom podiely dosahujú 67 % vo Švédsku, 63 % v Portugalsku a 60 % v Dánsku. Medzitým slovinskí a českí občania najčastejšie hovoria, že úloha EÚ sa stala menej dôležitou (32 % a 30 %).
Takmer tri štvrtiny občanov (73 %, +3 percentuálne body v porovnaní s jeseňou 2023) uvádzajú, že opatrenia EÚ majú vplyv na ich každodenný život, vrátane pätiny (20 %), na ktorú majú „veľký vplyv“. Okrem toho veľká väčšina Európanov súhlasí s tým, že ich krajina celkovo profituje z členstva v EÚ (71 %). Tieto výsledky sú v porovnaní s jeseňou 2023 stabilné a naďalej sa tešia vysokej úrovni v celej EÚ.
Kompletné výsledky nájdete tu.
pozadia
Jarný Eurobarometer Európskeho parlamentu v roku 2024 uskutočnila výskumná agentúra Verian (predtým Kantar) medzi 7. februárom a 3. marcom 2024 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum sa uskutočnil osobne, pričom videorozhovory (CAVI) boli dodatočne použité v Česku, Dánsku, Fínsku a na Malte. Celkovo sa uskutočnilo 26,411 XNUMX rozhovorov. Výsledky EÚ boli vážené podľa veľkosti populácie v každej krajine.
