Od Fr. Alexej Uminsky
O autorovi: Moskovský patriarchát uvalil zákaz na službu o. Alexej Uminsky, ktorý už nie je hlavou kostola Najsvätejšej Trojice na Chochlovskej ulici v ruskej metropole. Informovali o tom ruské opozičné médiá „Radio Liberty“ a televízny kanál „Dozhd“ s odvolaním sa na novinárku Ksenia Luchenko a farníkov kostola, kde o. Alexey. Podľa informácií z tých istých médií sa namiesto p. Uminsky, Cirkev Najsvätejšej Trojice, vymenovala za rektora škandalózneho kňaza Andreja Tkačeva, ktorý je známy svojou podporou ruskej vojny proti Ukrajine a radami o násilí páchanom na ženách.
Mám pocit, že miera agresivity neklesá. Agresivita je ako vlna. Nepotrebuje príležitosti, predmety sa k nej vždy hľadajú a vždy nájdu. Agresia v spoločnosti vždy preteká, je presmerovaná z jedného kanála do druhého. Vzniká objekt akejsi nenávisti, preto musíme agresiu smerovať týmto smerom.
Keď miera agresivity dosiahne takúto zvýšenú úroveň, potom sa už vylieva na konkrétnych ľudí. Potom sa ľudia začnú navzájom jednoducho ničiť – tým najbrutálnejším, najneľudskejším spôsobom. Potom to ide preč. Agresivita je v našej spoločnosti vždy prítomná a je nevyliečiteľná. Nikto sa nezaoberá vyliečením spoločnosti z agresie.
Agresívna spoločnosť je veľmi pohodlná, ľahko ovládateľná zhora. Musíte len nájsť objekt pre agresiu. V štátnom meradle môže byť agresia veľmi „užitočnou“ vecou. Infikuje ľudí, mobbuje ich, zbavuje ich individuálneho vedomia a mení ich na kolektívne nevedomie.
A tento spôsob myslenia si potom človek prináša so sebou do Cirkvi. Je veľmi pohodlné žiť. Nedávno som čítal jeden z listov apoštola Pavla, v ktorom boli také slová: „Vyhlasujem vám, bratia, že evanjelium, ktoré som hlásal, nie je ľudské, pretože som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zjavením Ježiša Krista“ (Gal 1-11). Veľmi dôležité slová o tom, čo my kresťania riešime, že tam nie je nič, čo vymyslel človek.
Evanjelium je samo o sebe veľmi nepríjemnou knihou, ktorá nedovoľuje človeku žiť v tých paradigmách, v ktorých môže existovať iba agresia: „vlastný-cudzinec“, „priateľ-nepriateľ“, „blízko-ďaleko“. Ak by to bola ľudská kniha, ako mnohé z náboženských ľudských kníh, potom by bol označený nepriateľ. „Jeho cudzinec“ by bol určite jasne opísaný. Jasne by bolo povedané, kto je „vlastný“ a kto „cudzí“ a aké sú parametre „vlastného“, komu treba pomáhať, komu slúžiť, s kým sa deliť a kto nie byť zdieľaný, komu môžeme klamať, koho je potrebné zničiť.
Evanjelium je teda taká kniha, ktorá nedáva človeku ľudské spôsoby, ako živiť svoju agresivitu a znásobovať ju. Do Cirkvi však často prichádzajú ľudia, ktorí nie sú pretvorení alebo žijú s ideológmi, s ideológiami namiesto živej viery. Ideológia je vždy ľudská vec a kresťanská viera nie je ľudská. Je to Boží dar, dar od nedosiahnuteľného Boha, ktorý sa stal Človekom. A je veľmi nepríjemné zaoberať sa takýmto neľudským náboženstvom, a preto sa neustále objavuje túžba nahradiť kresťanskú vieru, nahradiť Evanjelium nejakou ideológiou.
Kdekoľvek sa objaví ideológia, dokonca aj v znamení kresťanstva, v znamení pravoslávia, čokoľvek, tam sa okamžite objavia nepriatelia – tejto ideológie, tejto viery, Cirkvi.
A nepriateľov je príliš veľa – nemusíte ich hľadať, nájdu sa okamžite. A potom táto agresia, ktorá môže byť uzdravená Kristovým milosrdenstvom, Kristovou láskou, vrátane nášho pokánia, našej zmeny, nemôže byť ako jed vyžmýkaný z človeka. Práve naopak – zrazu táto agresia nadobudne svoj dobrý význam, stane sa dobrom, nadobudne silu, pretože ju možno použiť proti spoločnému nepriateľovi. Potom to nikam nevedie, len dostane iné meno.
Neboli to triedni nepriatelia, neboli nepriatelia ľudu – nepriatelia sa okamžite objavia v Cirkvi, jej nepriatelia: tí, ktorí sú cudzí, ktorí nie sú vaši vlastní, ktorých môžete vždy oddeliť. Niekto je pre vás fundamentalista a vy ste pre neho liberál. A v tom momente k sebe ľudia zrazu začnú cítiť toľko „lásky“, sú tak pripravení vysloviť škaredé, odporné kliatby a urážlivé mená, pričom zabudnú, že majú podiel na tom istom pohári.
Dokonca medzi nimi vyvstáva otázka: „Môžeme si dať s takýmito ľuďmi Chacha?“ Môžu byť vôbec ľudia kresťanmi, ak ich nemáme radi?"
Takže táto agresia môže dokonale existovať aj v Cirkvi. Potom to prechádza do agresívneho a zlomyseľného deklarovania vlastnej viery, ktoré sa deje s takmer neškodným cieľom – ochranou našich svätostánkov.
Videli sme, ako minulý rok všetku túto hroznú, hriešnu agresiu začali niektorí ľudia zrazu chápať ako spôsob obrany viery, ako kresťanské správanie.
Pripomínam vám, že evanjelium, ktoré nám bolo odkázané, nie je ľudské evanjelium, nie sú tam žiadne ideológie. Preto agresivita nemá v evanjeliu miesto, a preto túto agresivitu v spoločnosti dokáže vyliečiť len kresťan, ktorý dokáže milovať svojho nepriateľa tak, že na úder neodpovedá úderom, ale nenávisť nenávisťou. Túto možnosť máme.
Mohli by sme dať tomuto svetu príklad toho, ako agresia lieči, ale bohužiaľ, ešte nie.
Zdroj: Archpriest Alexy Uminsky, Oksana Golovko, Archpriest Alexy Uminsky – o agresii v Cirkvi (A prečo evanjelium nerozdeľuje svet na „nás“ a „cudzích“), 14. apríla 2021. Čítajte na Pravmire: https:/ /www.pravmir.ru /agressiya-i-xristianstvo-kak-my-sovmeshhaem-nesovmestimoe-video-1/ : „Hnev, hrubosť – voči známym aj úplne neznámym ľuďom – zdá sa, že sa to stalo takmer štandardom komunikácie na sociálnych sieťach siete. Zvýšila sa miera agresivity v spoločnosti? Alebo sa naopak vysype na internet a opustí skutočný život? Čo sa to s nami deje, prečo všetkých rozdeľujeme na tábory, skupiny „nás“ a „cudzích ľudí“, hovorí veľkňaz Alexy Uminsky. „Pravmir“ opäť zverejňuje videozáznam z roku 2013.
Poznámka: Zatiaľ neexistuje žiadne oficiálne oznámenie od ROC o odstránení Prot. Alexej Uminsky a jeho uložený zákaz. Otec Alexey je predsedom Cirkvi Najsvätejšej Trojice už viac ako tridsať rokov. Represie voči nemu sa začali minulý rok, keď poskytol rozhovor, v ktorom sa netajil svojimi protivojnovými názormi. Je známym publicistom, autorom veľkého množstva článkov na rôzne témy: od pastoračnej služby cez kresťanskú pedagogiku až po komentáre k aktuálnemu dianiu. Je známy svojou aktívnou občianskou pozíciou v mnohých dôležitých verejných otázkach, obhajuje tých, ktorí sú prenasledovaní z politických dôvodov, kritizuje úrady za porušovanie práv občanov.
Vo svojom príhovore na farskom stretnutí koncom decembra p. Alexey sa dotýka otázky kresťanského mierotvorby, ktorú „je neznesiteľné počuť vo svete, kde si ľudia trhajú srdcia pri hľadaní spravodlivosti a ktorá sa vždy dosahuje násilím niektorých voči iným. Iba násilie musí poraziť iné násilie, inak to nie je fér. Byť kresťanom znamená rozhodnúť sa. Nikto nemôže nútiť človeka, aby sa stal kresťanom. Ak sme sa však už raz pre toto rozhodli, tak to urobme poriadne. Aj keď to úplne nevyjde... V opačnom prípade budeme musieť evanjelium rozdeliť, urobiť z neho pohodlnú knihu a povedať, že sme pravoslávni, bez pridávania – kresťania. Buďme predovšetkým kresťanmi a potom budeme nevyhnutne pravoslávnymi. A ak je pre nás vonkajšia ideologická forma dôležitejšia ako slová evanjelia – potom tu niečo nie je v poriadku“.
Sociálne siete citujú ďalšie oznámenie novinárky Ksenia Luchenko, že ďalší známy moskovský kňaz Vladimir Lapšin bol tiež odvolaný z funkcie predsedu kostola Nanebovzatia Panny Márie v Moskve, čo sa stalo koncom decembra. Vladimír je známy ako jeden z posledných študentov o. Alexander Men. Táto zmena vo vedení tohto chrámu nebola oficiálne oznámená na stránke Moskovského patriarchátu.
Tieto činy patriarchu Cyrila sú znakom toho, že represie proti odporcom vojny medzi kňazmi sa prehlbujú a dotýkajú sa ikonických duchovných známych nielen v Moskve, ale v celom Rusku a v zahraničí. Nahradením p. Alexej Uminsky s Andrejom Tkačevom sú jasnou ukážkou línie, ktorá podporuje vedenie Moskovského patriarchátu – presadzovať agresívne a násilné kresťanstvo, nezlučiteľné s obrazom Krista, ale zodpovedajúce štátnej politike Putinovho Ruska.
