Konferencia v Európskom parlamente s cieľom urobiť svet lepším
Sociálne a humanitárne aktivity menšinových náboženských alebo náboženských organizácií v EÚ sú užitočné pre európskych občanov a spoločnosť, no politickí vodcovia a médiá ich príliš často ignorujú.
Toto bolo posolstvo, ktoré na konferencii poslalo široké spektrum rečníkov s rôznym náboženským a náboženským pozadím Summit viery a slobody III hosted at the European Parliament in Brussels on 18 April.
Práca týchto menšinových organizácií s ich povedomím o klimatických zmenách alebo protidrogových kampaniach, ich programoch pomoci utečencom a ľuďom bez domova na miestach zemetrasení a iných prírodných katastrof si však zaslúži byť zdôraznená, uznaná a známa, aby uniknúť neviditeľnosti a niekedy aj neopodstatnenej stigmatizácii.
V rámci tejto konferencie som využil čas diskusie na to, aby som sa podelil o niektoré názory a úvahy z hľadiska ľudských práv, ktoré ďalej štruktúrovaným spôsobom zhŕňam.
Sociálne a humanitárne aktivity náboženských alebo náboženských organizácií ignorované a umlčané
Početné vystúpenia hovorcov menšinových náboženských a filozofických organizácií, ktoré obohatili túto konferenciu, zdôraznili význam a vplyv ich humanitárnych, charitatívnych, vzdelávacích a sociálnych aktivít na to, aby sa svet stal lepším miestom pre život. Ukázali tiež, že sú užitočné pre štáty Európskej únie, ktoré nedokážu vyriešiť všetky sociálne problémy samy bez príspevku tohto segmentu občianskej spoločnosti.
Po ich aktivitách však v médiách nie je prakticky žiadna stopa. Môžeme sa zamyslieť nad základnými dôvodmi tejto situácie. Sociálna práca je formou verejného a viditeľného prejavu týchto organizácií. Vyjadrenie osobnej viery prostredníctvom príspevku na tieto aktivity nikoho netrápi. Sekulárne hnutia a ich politické štafety však niekedy vnímajú konanie v mene náboženskej entity ako konkurenčné s ich filozofickým presvedčením a ako potenciálne nebezpečenstvo návratu vplyvu historických cirkví, ktoré po stáročia diktovali svoje zákony štátom. a ich panovníkov. Táto kultúra sekularizácie a neutrality preniká aj do médií.
V tieni tejto nedôvery sú náboženské alebo filozofické menšiny týmito istými aktérmi, ale aj dominantnými cirkvami podozrievané, že využívajú svoje sociálne a humanitárne aktivity ako nástroj verejnej sebapropagácie a získavania nových členov. V neposlednom rade sa niektoré menšiny ocitli už viac ako 25 rokov na čiernych listinách takzvaných škodlivých a nežiaducich „kultov“, ktoré zostavili a schválili viaceré štáty EÚ a ktoré boli široko šírené médiami. V medzinárodnom práve však pojem „kult“ neexistuje. Okrem toho by katolícka cirkev mala pamätať na to, že slávnu Matku Terezu v Indii, napriek jej Nobelovej cene za mier, obvinili z toho, že chcela vo svojich katolíckych nemocniciach a vzdelávacích inštitúciách obrátiť nedotknuteľných a iných na kresťanstvo.
Ide tu o slobodu prejavu náboženských či filozofických menšinových skupín ako kolektívnych a viditeľných subjektov, ktoré sa vo verejnom priestore netaja svojou identitou.
Tieto náboženské organizácie sa v niektorých európskych krajinách považujú za „nežiaduce“ a považujú sa za hrozbu pre zavedený poriadok a správne myslenie. Reakciou je potom v politických kruhoch a médiách mlčanie o ich konštruktívnych sociálnych a humanitárnych aktivitách, ako keby nikdy neexistovali. Alebo prostredníctvom aktivizmu nepriateľského voči týmto hnutiam sú prezentované v úplne negatívnom svetle, ako napríklad „je to nenáležité prozelytizmus“, „je to nábor nových členov medzi obete“ atď.
Smerom k inkluzívnejším spoločnostiam v Európskej únii
Pri politickom a mediálnom zaobchádzaní s aktérmi občianskej spoločnosti je potrebné zásadne zabrániť dvojitým štandardom, aby sa predišlo akémukoľvek škodlivému napätiu a nepriateľstvu medzi sociálnymi skupinami. Segregácia vedúca k fragmentácii spoločnosti a separatizmu plodí nenávisť a zločiny z nenávisti. Inkluzívnosť prináša rešpekt, solidaritu a sociálny mier.
Pokrytie sociálnych, charitatívnych, vzdelávacích a humanitárnych aktivít náboženských a filozofických skupín musí byť spravodlivé. Spravodlivosť musí byť vykonaná za spravodlivú hodnotu a bez predsudkov pre každého, kto prispieva k blahu občanov Európskej únie.
