10.3 C
Brusel
Sobota, Máj 4, 2024
inštitúcieEurópska radaProblém ľudských práv Rady Európy

Problém ľudských práv Rady Európy

ODMIETNUTIE ZODPOVEDNOSTI: Informácie a názory reprodukované v článkoch sú tými, ktorí ich uvádzajú a sú na ich vlastnú zodpovednosť. Publikácia v The European Times neznamená automaticky súhlas s názorom, ale právo ho vyjadriť.

PREKLADY ODMIETNUTIA ZODPOVEDNOSTI: Všetky články na tejto stránke sú publikované v angličtine. Preložené verzie sa vykonávajú prostredníctvom automatizovaného procesu známeho ako neurónové preklady. Ak máte pochybnosti, vždy si pozrite pôvodný článok. Ďakujem za pochopenie.

Pôvodne mal byť text dokončený v roku 2013, no čoskoro sa zistilo, že existujú s tým súvisiace veľké právne komplikácie, keďže je v rozpore s medzinárodným dohovorom o ľudských právach, ktorý ratifikovalo 46 zo 47 členských štátov Rady Európy. Výbor však pokračoval a otvoril vstupy od rôznych zainteresovaných strán.

Vo verejnej konzultácii dostal desiatky od kvalifikovaných strán, ako je Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), mechanizmus OSN pre ľudské práva a množstvo medzinárodných organizácií osôb s psychosociálnym postihnutím. Výbor si vypočul a umožnil zainteresovaným stranám zúčastniť sa na svojich zasadnutiach a vybrané informácie o práci zverejnil na svojej webovej stránke. No smer vo veľkej perspektíve sa nezmenil. Toto pokračovalo až do júna 2021, kedy bola naplánovaná záverečná diskusia a hlasovanie.

Odloženie hlasovania

Výkonný orgán výboru s názvom Predsedníctvo však pred zasadnutím výboru v júni odporučil „odložiť hlasovanie o návrhu dodatkového protokolu na 19. plenárne zasadnutie (november 2021)“. Predsedníctvo predložilo toto odporúčanie 47 členom výboru a bez diskusie bolo požiadané o odloženie hlasovania. 23 hlasovalo za, kým niektorí sa zdržali alebo hlasovali proti, výsledkom bolo odloženie. Záverečná rozsiahla revízia a diskusia pred hlasovaním o platnosti textu sa preto očakávalo na schôdzi 2. novembra.

Po júnovom stretnutí tajomníčka Výboru pre bioetiku Laurence Lwoffová predložila rozhodnutie odložiť hlasovanie jeho bezprostrednému najvyššiemu orgánu, Riadiacemu výboru pre Ľudské práva. Podrobne uviedla stav prác súvisiacich s pripravovaným Protokolom. V tejto súvislosti vzala na vedomie rozhodnutie Výboru pre bioetiku odložiť hlasovanie o pripravovanom protokole na jeho najbližšiu schôdzu v novembri.

Riadiaci výbor pre ľudské práva bol tiež informovaný, že sa stále čaká na poradné stanovisko vyžiadané od Európskeho súdu pre ľudské práva k právnym otázkam týkajúcim sa výkladu niektorých ustanovení Dohovoru o biomedicíne (známeho aj ako Dohovor z Ovieda).

Táto žiadosť výboru o poradné stanovisko „by sa mohla týkať výkladu niektorých ustanovení Dohovoru z Ovieda, najmä pokiaľ ide o nedobrovoľnú liečbu (článok 7 Dohovoru z Ovieda) a podmienok na uplatnenie prípadných obmedzení výkonu práv. a ochranné ustanovenia obsiahnuté v tomto dohovore (článok 26).“

Európsky súd je súdny orgán, ktorý dohliada a presadzuje Európsky dohovor o ľudských právach. Dohovor, ktorý je referenčným textom Dohovoru o biomedicíne, a najmä jeho Článok 5, odsek 1, písmeno e) na ktorom je založený článok 7 Dohovoru z Ovieda.

Európsky súd pre ľudské práva v septembri vydal konečné rozhodnutie, že áno žiadosť o poradné stanovisko neprijme predložil Výbor pre bioetiku, pretože vznesené otázky nepatrili do kompetencie súdu. Výbor pre bioetiku s týmto odmietnutím teraz stojí sám vo svojom stanovisku, ktoré obhajuje potrebu nového právneho nástroja o používaní donucovacích prostriedkov v psychiatrii. Stanovisko, ktoré mechanizmus OSN pre ľudské práva jasne uviedol, porušuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD).

„Nedobrovoľný záväzok osôb so zdravotným postihnutím z dôvodov zdravotnej starostlivosti je v rozpore s absolútnym zákazom pozbavenia osobnej slobody na základe postihnutia (článok 14 ods. 1 písm. b)) a so zásadou slobodného a informovaného súhlasu dotknutej osoby s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ( článok 25).

Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, Vyhlásenie Výboru pre bioetiku Rady Európy, uverejnené v DH-BIO/INF (2015) 20

Rozhodujúce stretnutie

Na zasadnutí Výboru pre bioetiku 2. novembra táto informácia nebola jeho členom poskytnutá. Členom boli jednoducho poskytnuté pokyny k hlasovaniu a jeho postupu. Stanovený cieľ hlasovania bol formulovaný ako rozhodnutie, ak by výbor mal „predložiť návrh dodatkového protokolu Výboru ministrov s cieľom rozhodnúť“.

Zúčastnené delegácie a ďalší účastníci nedostali príležitosť vystúpiť alebo diskutovať o návrhu protokolu pred hlasovaním, zámerom bolo jednoznačne to, aby pred hlasovaním neprebehla žiadna diskusia. Medzi účastníkmi boli zástupcovia významných zainteresovaných strán ako napr Európske fórum zdravotného postihnutia, Mental Health Europea Európska sieť pre (bývalých) používateľov psychiatrie a tých, ktorí prežili psychiatriu. Hlasovalo sa výlučne o otázke, či sa má návrh protokolu odovzdať Výboru ministrov.

Členka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, pani Reina de Bruijn-Wezeman, ktorá bola spravodajkyňou parlamentnej správy „Ukončenie nátlaku v oblasti duševného zdravia: potreba prístupu založeného na ľudských právach“ pre Výbor zhromaždenia pre sociálne veci, Zdravie a trvalo udržateľný rozvoj napriek tomu požiadala, aby jej bolo umožnené podať vyhlásenie, najmä vzhľadom na jej odborné znalosti, ktoré bolo následne udelené. Výsledkom správy, ktorej bola spravodajkyňou, bolo odporúčanie a uznesenie Parlamentného zhromaždenia, ktoré sa konkrétne zaoberali záležitosťou, ktorej sa týkal navrhovaný protokol.

Pani Reina de Bruijn-Wezeman pripomenula členom Výboru pre bioetiku, ktorí mali hlasovať o predložení návrhu protokolu Výboru ministrov, na nezlučiteľnosť navrhovaného protokolu s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a všeobecne nezlučiteľnosť s koncepciou ľudských práv.

Potom prebehlo hlasovanie a najmä vzhľadom na značný počet technických problémov, aspoň jeden z členov výboru tvrdil, že môže hlasovať dvakrát, niektorí, že ich hlas systém nezapočítal, a niektorí, že systém nerozpoznal ich ako voličov. Zo 47 členov výboru len 20 mohlo hlasovať prostredníctvom elektronického systému, ostatní museli hlasovať zaslaním e-mailu na sekretariát. Konečný výsledok bol taký, že rozhodnutie bolo schválené 28 za, 7 sa zdržalo a 1 proti.

Po hlasovaní Fínsko, Švajčiarsko, Dánsko a Belgicko urobili vyhlásenia, v ktorých vysvetlili, že ich hlasovanie bolo výlučne o procedurálnom rozhodnutí postúpiť návrh Výboru ministrov a neuviedli stanovisko ich krajiny k obsahu návrhu protokolu.

Fínsko predložilo návrh budúcich odporúčaní o ukončení nátlaku v psychiatrii.

Pani Reina de Bruijn-Wezeman bola prekvapená, že niektoré krajiny uviedli, že ide len o procedurálne hlasovanie. Povedala The European Times„Vnímam to inak, že bioetika je zodpovedná za svoje rady Výboru ministrov. Sú zodpovední za to, za čo hlasovali. Je príliš jednoduché povedať, že ide len o procedurálne hlasovanie a teraz je to politická otázka a o dodatkovom protokole musí rozhodnúť Výbor ministrov.

Názor, ktorý zdieľali aj iní účastníci medzi organizáciami osôb s psychosociálnym postihnutím.

Tajomník výboru pre bioetiku odmietol v mene výboru poskytnúť vyhlásenie o stretnutí, odvolávajúc sa na formálne rozhodnutia výboru, ktoré budú prijaté na konci stretnutia a následne zverejnené.

Logo European Human Rights Series Problém ľudských práv Rady Európy

Na tento článok sa odvoláva EDF

- Reklama -

Viac od autora

- EXKLUZÍVNY OBSAH -spot_img
- Reklama -
- Reklama -
- Reklama -spot_img
- Reklama -

Musíš si prečítať

Najnovšie články

- Reklama -