Dilema ľudských práv Rady Európy

Rada Európy sa dostala do vážnej dilemy medzi dvoma vlastnými dohovormi, ktoré obsahujú texty založené na zastaraných diskriminačných politikách z prvej polovice 1900. storočia a na moderných ľudských právach presadzovaných Organizáciou Spojených národov. Toto je čoraz jasnejšie, keďže kontroverzný text navrhnutý Výborom pre bioetiku Rady Európy mal byť definitívne prehodnotený. Zdá sa, že výbory Rady Európy boli zviazané tým, že museli presadzovať text dohovoru, ktorý v skutočnosti zachováva a Eugenický duch v Európe.

Riadiaci výbor pre ľudské práva Rady Európy sa stretol vo štvrtok 25. novembra, aby sa okrem iného informoval o práci svojho bezprostredne podriadeného orgánu, Výboru pre bioetiku. Konkrétne Výbor pre bioetiku v rámci Rady Európy Dohovor o ľudských právach a biomedicíne pripravila možný nový právny nástroj upravujúci ochranu osôb pri použití donucovacích prostriedkov v psychiatrii. Mal byť dokončený na schôdzi výboru 2. novembra.

V procese prípravy tohto možného nového právneho nástroja (technicky ide o protokol k dohovoru) bol neustále vystavený kritike a protestom zo strany široké spektrum večierkov. Patria sem osobitné postupy Organizácie Spojených národov, Rada OSN pre ľudské práva, vlastný komisár Rady Európy pre ľudské práva, Parlamentné zhromaždenie Rady a početné organizácie a odborníci obhajujúci práva osôb s psychosociálnym postihnutím.

Návrh textu bol predložený Riadiacemu výboru pre ľudské práva

Tajomníčka Výboru pre bioetiku Laurence Lwoff tento štvrtok predložila Riadiacemu výboru pre ľudské práva rozhodnutie Výboru pre bioetiku nerobiť záverečnú diskusiu o texte a hlasovať za jeho potrebu a súlad s medzinárodnými ľudskými právami. Oficiálne to bolo vysvetlené ako zmena hlasovania. Namiesto prijatia konečného stanoviska k schváleniu alebo prijatiu navrhovaného protokolu sa rozhodlo, že výbor by mal hlasovať o tom, či má alebo nemá zaslať navrhnutý text rozhodovaciemu orgánu Rady, Výboru ministrov, „s pohľad na rozhodnutie." Uviedol to Riadiaci výbor pre ľudské práva.

Výbor pre bioetiku to počas svojho trvania väčšinou hlasov schválil stretnutie 2. novembra. Nebolo to bez niekoľkých komentárov. Fínska členka výboru, pani Mia Spolander, hlasovala za odovzdanie navrhovaného protokolu, ale zdôraznila, že „Toto nie je hlasovanie o prijatí textu návrhu dodatkového protokolu. Táto delegácia hlasovala za presun, pretože vidíme, že za súčasných okolností sa tento výbor nemôže pohnúť vpred bez ďalších pokynov od Výboru ministrov.

Dodala, že aj keď sú potrebné potrebné právne záruky pre osoby, ktoré sú nedobrovoľne umiestnené a nedobrovoľne liečené v službách duševného zdravia, „nemôžeme ignorovať rozsiahlu kritiku, ktorej bol tento návrh vystavený“. Podobne sa vyjadrili aj členovia výboru zo Švajčiarska, Dánska a Belgicka.

Povedala to predsedníčka Výboru pre bioetiku Dr. Ritva Halila The European Times že „Fínska delegácia vyjadrila svoje názory aj s prihliadnutím na rôzne názory, ktoré vláde zaslali rôzne strany. Samozrejme, existujú rozdiely v názoroch a názoroch, ako vo všetkých zložitých otázkach, ktoré je potrebné vyriešiť pri tvorbe vnútroštátnych právnych predpisov.“

Kritika vypracovaného textu

Veľká časť kritiky navrhovaného možného nového právneho nástroja Rady Európy sa odvoláva na zmenu paradigmy pohľadu a potrebu jej implementácie, ku ktorej došlo prijatím Medzinárodnej zmluvy o ľudských právach v roku 2006: Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor oslavuje ľudskú rozmanitosť a ľudskú dôstojnosť. Jeho hlavným posolstvom je, že osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na celé spektrum ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie.

Hlavnou koncepciou Dohovoru je odklon od charitatívneho alebo medicínskeho prístupu k zdravotnému postihnutiu k ľudsko-právnemu prístupu. Dohovor podporuje plnú účasť osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých sférach života. Spochybňuje zvyky a správanie založené na stereotypoch, predsudkoch, škodlivých praktikách a stigmatizácii osôb so zdravotným postihnutím.

Povedala Dr. Ritva Halila The European Times že trvá na tom, že pripravovaný nový právny nástroj (protokol) nie je vôbec v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UN CRPD).

Dr. Halila vysvetlil, že „choroba je stav, akútny alebo chronický, ktorý je založený na zmene tela a dá sa buď vyliečiť, alebo aspoň zmierniť. Postihnutie je často stabilný stav človeka, ktorý zvyčajne nie je potrebné liečiť. Niektoré psychiatrické ochorenia môžu spôsobiť duševné alebo psychosociálne postihnutie, ale väčšina osôb so zdravotným postihnutím nespadá do kategórie tohto protokolu.“

Dodala, že „Rozsah Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je veľmi široký. Nevychádza z lekárskej diagnózy, ale často zo stabilných schopností a potreby podpory, aby sme mohli viesť čo najnormálnejší život. Tieto výrazy sa miešajú, ale nie sú rovnaké. Dohovor CRPD sa môže vzťahovať aj na osoby s chronickými psychiatrickými poruchami, ktoré môžu tiež spôsobiť – alebo môžu byť založené na – postihnutí, ale nie všetci psychiatrickí pacienti sú postihnuté osoby.

Starý vs nový koncept zdravotného postihnutia

Tento koncept zdravotného postihnutia, že ide o stav, ktorý je človeku vlastný, je však presne to, čo sa UN CRPD zameriava na riešenie. Mylnú predstavu, že osobu, ktorá má byť považovaná za schopnú sa o seba postarať, treba „vyliečiť“ z postihnutia alebo aspoň čo najviac obmedziť postihnutie. Z tohto staršieho hľadiska sa neberú do úvahy podmienky prostredia a zdravotné postihnutie je individuálnym problémom. Osoby so zdravotným postihnutím sú choré a musia sa dať do poriadku, aby sa dostali do normálu.

Ľudskoprávny prístup k zdravotnému postihnutiu, ktorý prijala Organizácia Spojených národov, uznáva osoby so zdravotným postihnutím ako subjekty práv a štát a iné osoby majú povinnosť rešpektovať tieto osoby. Tento prístup stavia do centra pozornosti človeka, nie jeho/jej postihnutie, pričom uznáva hodnoty a práva osôb so zdravotným postihnutím ako súčasť spoločnosti. Považuje bariéry v spoločnosti za diskriminačné a poskytuje osobám so zdravotným postihnutím spôsoby, ako sa sťažovať, keď čelia takýmto prekážkam. Tento prístup k zdravotnému postihnutiu založený na právach nie je poháňaný súcitom, ale dôstojnosťou a slobodou.

Prostredníctvom tejto historickej zmeny paradigmy vytvára UNCRPD novú pôdu a vyžaduje si nové myslenie. Jeho implementácia si vyžaduje inovatívne riešenia a opustenie minulých pohľadov.

Dr. Ritva Halila špecifikovaná The European Times že v súvislosti s prípravou Protokolu si v posledných rokoch niekoľkokrát prečítala článok 14 Dohovoru OSN. A že „V článku 14 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zdôrazňujem odkaz na právo v oblasti obmedzení osobnej slobody a záruk ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím.“

Dr. Halila poznamenal, že „plne súhlasím s obsahom tohto článku a myslím si a interpretujem, že neexistuje nesúhlas s navrhnutým Protokolom Výboru pre bioetiku, aj keď Výbor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím interpretoval tento článok v inom zmysle. Diskutoval som o tom s niekoľkými ľuďmi, právnikmi v oblasti ľudských práv a osobami so zdravotným postihnutím, a pokiaľ som pochopil, dohodli sa na tom s nimi [Výbor OSN CRPR].

Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v rámci verejného vypočutia v roku 2015 vydal Výboru Rady Európy pre bioetiku jednoznačné vyhlásenie, že „nedobrovoľné umiestnenie alebo inštitucionalizácia všetkých osôb so zdravotným postihnutím, a najmä osôb s mentálnym alebo psychosociálnym postihnutím zdravotné postihnutie, vrátane osôb s „duševnými poruchami“, je v medzinárodnom práve na základe článku 14 dohovoru zakázané a predstavuje svojvoľné a diskriminačné pozbavenie slobody osôb so zdravotným postihnutím, pretože sa to vykonáva na základe skutočného alebo vnímaného poškodenia. “

Výbor OSN ďalej poukázal na Výbor pre bioetiku, že zmluvné štáty musia „zrušiť politiky, legislatívne a administratívne ustanovenia, ktoré umožňujú alebo páchajú nútenú liečbu, keďže ide o pretrvávajúce porušovanie zákonov o duševnom zdraví na celom svete, a to aj napriek empirickým dôkazom naznačujúcim jeho nedostatočná účinnosť a názory ľudí používajúcich systémy duševného zdravia, ktorí zažili hlbokú bolesť a traumu v dôsledku nútenej liečby.“

Zastarané texty dohovorov

Výbor pre bioetiku Rady Európy však pokračoval v procese prípravy nového možného právneho nástroja s odvolaním sa na text, ktorý samotný výbor sformuloval v roku 2011 s názvom: „Vyhlásenie k Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím“. Zdá sa, že vyhlásenie v kľúčovom bode sa týka UNCRPD, avšak v skutočnosti berie do úvahy len vlastný dohovor výboru, Dohovor o ľudských právach a biomedicíne a jeho referenčné dielo – Európsky dohovor o ľudských právach.

Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, článok 7 popisuje, že ochranné podmienky musia byť zavedené, ak je osoba, ktorá má duševnú poruchu závažnej povahy, podrobená donucovacím prostriedkom v psychiatrii. Tento článok je dôsledkom a pokusom obmedziť ujmu, ktorá môže byť spôsobená, ak sa článok 5 Európskeho dohovoru o ľudských právach vykoná v jeho doslovnom zmysle.

Európsky dohovor o ľudských právach vypracovaný v rokoch 1949 a 1950 povoľuje odňatie „osoby s nezdravou mysľou“ na neurčito len preto, že tieto osoby majú psychosociálne postihnutie. Text bol sformulovaný zástupcami Spojeného kráľovstva, Dánska a Švédska, vedený Britmi, aby povolili eugeniku, spôsobila legislatíva a praktiky, ktoré boli v týchto krajinách zavedené v čase formulovania Dohovoru.